Zsolt Sütő a jeho vinárstvo Strekov 1075 patria k najznámejším výrobcom naturálnych vín na Slovensku, ale aj v bližšom a vzdialenejšom zahraničí. Naturálne vína majú svoju celosvetovú renesanciu, a na tejto vlne veľmi úspešne „jazdia“ aj strekovskí vinári, vrátane „Dona Zsoltiho“ ale aj ďalších (napr. Kasnyik, Mátyás, obaja super). Založili aj hnutie autentistov, „za účelom zachovania autentického vinohradníctva a vinárstva“. Okrem spomínaných troch strekovských vinárstiev sú členmi aj Slobodné vinárstvo a rodinné vinárstvo Magula.
Tieto degustačné poznámky pochádzajú ešte z marca 2019, priamo zo Strekova. Keďže sú už rok staré, niektoré vína môžu byť už v inom štádiu vývoja (u niektorých už pravdepodobne neplatí charakteristika „surové“). Každopádne však stále odzrkadľujú štýl vinárstva a vinára.
Ústredným pojmom ochutnávky bol „hltací komfort“ (copyright Zsolt Sütő), čím chcel vinár naznačiť, že vína by mali v prvom rade priniesť pocit pohody a príjemného zážitku pri ochutnávke.
Takže nech sa páči, moje poznámky:
Veltlín 2017 – štýl víťazí nad odrodovými charakteristikami. Hladké víno, dobre sa pije, ako keby boli tie intenzívne chute zabalené do zamatu. Veľmi pozitívny začiatok, čo sa týka vyššie spomenutého „hltacieho komfortu“.
Nigori 2017 – podľa Zsolta „nigori“ po japonsky znamená „zakalené“. Po japonsky neviem, čiže autenticitu prekladu overiť nemôžem, každopádne však vizuálne to sedí Víno vyrobené z rizlingu vlašského. Opäť hladké, príjemné víno, podobne ako v predchádzajúcom prípade. Sladkasté ovocia (broskyne, mango, žlté jablko). V druhej fáze sa to „zakalí“, aj vizuálne, sedimentom – víno sa stáva guľatejším, koncentrovanejším, intenzívnejším. Človek začína mať pocit, ako keby pil mušt. Určite veľmi špecifický zážitok.
Porta #4 – viac ročníkov dokopy (2011 až 2017), kupáž niekoľkých odrôd: Devín, Aurelius, Veltlín, Rizling vlašský . Krásna, bohatá a intenzívna vôňa. V chuti kandizované pomarančová kôra, rozmarín, herbálne tóny, zelený čaj. Už ťažšie, ale opäť hladké, dobre sa pije. Čo sa týka komplexnosti, pripomína Sherry Amontillado, len ľahšie.
Portugal 2017 – čisté, prirodzené línie, trochu aj surovo pôsobiace. Šťavnaté, ovocné víno, hladké s červenými ovociami. Ľahké, ale nie riedke.
Pinot Noir 2017 – hneď po ochutnaní cítiť rukopis vinára. Hoci cítiť aj odrodové charakteristiky, ale celkovo je to opäť víťazstvo štýlu vinára nad „pinoťáckymi“ charakteristikami. Zemina, mokka, mandle, objavujú sa aj ovocia, ale ani zďaleka nie sú dominantné. Komplexné a popri tom sa to aj dobre pije. Veľmi autentický štýl.
Frankovka 2017 – intenzívnejšia acidita, viac odrodových charakteristík, hoci štýl vinára je badateľný. Pevnejšie, striktnejšie víno, popri tom elegantné.
Pokračujeme so vzorkami zo sudov. Zo sudov sme ochutnávali ročník 2018 (až na jednu výnimku), vína boli ešte pomerne surové, dnes, viac ako rok po ochutnávke budú určite viac hladké a integrovanejšie.
Veltlín 2018 – intenzívnejšie ale zároveň aj surovejšie ako 2017, aj menej hladko pôsobiace. Mandle, sladké orientálne korenia, klinčeky. Acidita intenzívnejšia ako v prípade ročníka 2017.
Heion 2018 – opäť veľmi mladé víno, surové ešte, chce to čas. Veľmi dobré však pre spoznávanie štýlu vinára a vinárstva.
Mézesfehér 2018 – muškátové, aromatické, voňavé vínko. Lúčne kvety, žlté ovocia. Ľahší, aromatickejší štýl.
Rizling vlašský 2018 – guľatejšie, viac olejové, bohatšie víno. Popri tom pôsobí aj viac zrelé, dokonca trochu ako prezreté hrozno. Trochu dreva, veľmi malá štipka sladkastosti, aciditu menej cítiť. Zďaleka pripomína Meursault (?) z Burgundska.
Aurelius 2013 – veľmi špecifické a vynikajúce víno. Botrytické, hladké, hlboké a komplexné, ako keby ne-fortifikované Oloroso (viem, viem, že je to neexistuje, ale dobre to opisuje charakter vína). Neskutočná koncentrácia, s hrozienkami, sušenými figami a medom. A jednoznačná snaha o balans.
Aurelius 2018 – polosladkasté, hrozienkovité, koncentrované. Sladký tabak. Rašelina, mokré lesné lístie. Ako keby Monbazillac. Intenzívne chute, ale dobrá rovnováha, hoci ešte pôsobí trochu surovo.
Porta #5 – veľmi bohaté a aromatické, stále však surové. Napriek tomu ale už je tam silný prísľub veľkého vína. Bude to zážitok.
Pinot Noir 2018 – pred rokom bolo ešte surové, ale dnes by to už malo byť vynikajúce, elegantné víno. Acidita ešte neohrabaná, ale neskôr bude kľúčovou chrbtovou kosťou vína.
Portugal 2018 – animálne vône, koža. V porovnaní s Pinotom je už trochu vyzretejšie, bude sa dať piť oveľa skôr.
Frankovka modrá 2018 – surové, ale už vynikajúce víno. Acidita vividná, víno má vynikajúci potenciál. Lak, atrament, trochu zemina. Elegantné víno, s dobrou rovnováhou. Bude to super víno.
Dunaj 2018 – klasickejší štýl, sušené slivky, višne, hrozienková koncentrácia. Husté, plné, koncentrované víno, so silnými odrodovými charakteristikami. Nato, že ide o Dunaj, je to aj celkom elegantné víno.
Pridaj komentár