V poslednom čase sa stalo módou, že wine-writeri, hodnotitelia, someliéri a ľudia, ktorí majú nejaký ten vzťah k vínu zverejňujú začiatkom roka svoje odhady, očakávania. Väčšinou pokrývajú ten aktuálny rok, alebo ročné-dvojročné obdobie. Pri ich čítaní začne človek aj nechtiac rozmýšľať čo si vlastne myslí o týchto predpovediach, resp. čo by napísal on sám. Tak, tu sú výsledky mojich úvah…
Na Slovensku udržia silnú pozíciu slovenské odrody, predovšetkým Dunaj, Devín, ale v mierne rastúcej miere aj ďalšie. V súčasnosti je ešte miesto odrôd ako Hron či Rimava na trhu menej dôležité, pomalšie, ale bude sa to meniť. Aj u nás nastal prudký nárast popularity svetových odrôd ako Cabernet Sauvignon alebo Chardonnay, paralelne s tým sa čím ďalej tým viac začali vyzdvihovať miestne odrody, čo je jednoznačne pozitívne. Ideálne by bolo, ak by slovenskí vinári nesúťažili v tom, kto dokáže vyrobiť lepší Kabernet, ale že kto dokáže dať na stôl ten najlepší Dunaj. Aby bola otázka prestíže pre slovenských vinárov, byť schopným prezentovať špičkový Devín, Dunaj, Hron… Našťastie, niektorý už to pochopili a vývoj sa postupne uberá týmto smerom…
„Veľkí hráči“ (napríklad Karpatská perla, Elesko, Pavelka, etc.) si upevňujú pozíciu v oblasti kvalitných vín, ale objavujú sa aj menšie, „garážové“ alebo rodinné vinárstva, ktoré sa stávajú čím ďalej tým populárnejšími. Rýchli vstup Žitavských viníc alebo Frigyesa Botta do povedomia milovníkov kvalitných vín dokazuje, že ten potenciál na trhu reálne existuje…
Aj slovenský trh, vinárov, vinárstva, degustátorov, ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k vínu ovplyvňujú svetové trendy. Napriek tomu však väčšinou zostáva Slovensko v oblasti vína a vinárstva intelektuálne relatívne izolovanou krajinou. Máme vinárov so zahraničnými skúsenosťami, tiež someliérov a rýchlo rastúci počet milovníkov vín, ktorí majú čoraz viac skúseností so zahraničím, ale stále je to menšina. Stále nám chýba celá vrstva ľudí, ktorí by pravidelne navštevovali vinárske regióny Európy, pravidelne degustovali zahraničné vína a najmä čítali svetovú odbornú literatúru, či už najnovšie publikácie alebo časopisy. Často chýba referenčný bod, schopnosť porovnávať, dávať konkrétne (slovenské alebo zahraničné) víno do širšieho kontextu. A keďže je to systémový nedostatok, na odbúranie bude potrebný pomerne dlhý čas…
Miesto zahraničných vín na slovenskom trhu je stále trošku deformované. Nájdete ich v segmente veľmi lacných vín (do 5 Eur), čiže v rámci kategórie, ktorá sa len ťažko dá nazvať kvalitnou. Ďalej, už sa dajú nájsť aj tie kvalitné vína nad 20-30 Eur, dokonca aj niektoré top-end vína. Problém je však so „strednou triedou“ – 10-20 Eur. Tie síce nájdete, ale v ďaleko menších počtoch ako je to vo svete bežné a tie, ktoré sa nájdu, sú väčšinou predražené. Samozrejme – početné – výnimky len potvrdzujú pravidlo..
Bio-vína. Hoci vo svete je to neskutočne silný trend, na Slovensku je ešte stále pomerne málo vinárstiev, ktoré sa vydali touto cestou (Natural Domin & Kušický, Strekov 1075, napríklad). Predpokladám, že aj keď s výrazným meškaním, ale aj u nás sa tento trend posilní – hoci určite nie skokovito, vzhľadom na časovú a čiastočne aj finančnú náročnosť modifikácií.
Vo väčších množstvách sa objaví skrutkový uzáver. Slovenský spotrebiteľ je konzervatívny. Má rád tradície, ku ktorým patrí aj korok. Vo svete sa však so skrutkovým veselo experimentuje, dokonca už aj vo Francúzsku. Hoci k najdrahším vínam sveta neodmysliteľne patrí korok, austrálske, novozélandské, juhoafrické a v rastúcom pomere aj európske vinárstvo prechádza na skrutkový uzáver – vrátane strednej kategórie vín. Na Slovensku sme to mohli vidieť u vín od Eleska, či Karpatskej perly – v budúcnosti buďme pripravení na túto alternatívu.
Štýl vín: barik a jemný zvyškový cukor. U červených vín sa bude držať barik, aj s predstavou, že špičkové červené nie je možné vyrobiť bez barikových sudov. Čo je v podstate vo väčšine prípadov aj pravda. Dôležité by však bolo, ak by bol barik a barikové charakteristiky doplnkom, niečím, čo víno obohacuje, ale neovládne. Čo sa týka zvyškového cukru, k slovenskému „vinárskemu jazyku“ ten jemný zvyškový cukor jednoducho často patrí. Nie v takej miere ako na Morave, ale predsa má slovenský konzument rád, ak sa nejaký ten cukrík na konci chuti objaví. Najlepšie slovenské biele a červené budú aj naďalej suché, v tej strednej a najmä dolnej strednej kategórii sa zvyškový cukor bude držať… chceme, či nie… A je tu ešte jedna špeciálna téma: Tokaj. Naďalej bude pretrvávať, dokonca sa rozširovať „štýlový“ rozdiel medzi slovenským a maďarským Tokajom – slovenský si zachová oxidatívny štýl, kým maďarský sa bude trošku podobať na Sauternes a Maďari budú klásť väčší dôraz na individuálne hony a apelácie.
Tradícia versus on-line priestor. Tradičné formy predaja (vinotéky, priamo od vinára) si udržia svoje dominantné postavenie aj v blízkej budúcnosti. Hoci v súčasnosti máme k dispozícii už pomerne veľký počet on-line vinoték, drvivá väčšina slovenských milovníkov vín si víno bude nakupovať tradične. Vinotéky a priame nákupy teda neohrozí on-line obchod s vínom. Na druhej strane však pokračuje posilňovanie webu čo sa týka písania o víne. Tlačené časopisy zažívajú celosvetovú krízu, platí to pre každý jeden segment, či už denníky alebo špecializované odborné časopisy, vrátane vína.
Pivnica BRHLOVCE povedal
Najskôr gratulejem k článku. Dovolím si zopár mojích postrehov. „Cabernet Sauvignon mánia“ medzi konzumentmi je prechodný a aj vo svete bežný jav, ktorý skôr či neskôr prejde. „Cabernet Sauvignon mánia“ v Národnom salóne je už trošku na hlbšiu úvahu. Asi s tým súvisí fakt, do akej mieri poznajú slovenský certifikovaný degustátori zahraničné vína?
Namiesto pojmu „kvalitné víno“ by som možno navrhoval zaviesť pojem „prémivé víno“. A rozdeliť trh s vínom na:
1. Základné vína ( Sudovky )
2. Stredné vína ( nafľašované vína do 5 -8 Eur, nénáročné vína )
3. Prémiové vína ( jedinečnosť, terroir, zrecí potenciál )
4. Luxusné vína ( ikonické záležitosti, asi najmä zahraničné vína )
Ak budem pod pojmom kvalitné víno rozumieť Prémiové víno, tak osobne si myslím, že veľký producenti s tým majú stále problém a zrovna malé butikové vinárstva ( v článku spomenuté, ale aj iné ) im jednoznačne ukazujú, že cesta vedie inakade a že zákazník to oceňuje.
Súhlasím, že slovensko je izolovanou krajinou, ale povedomie konzumenta o víne( hlavne konzumenta prémiových vína ) sa neustále zvyšuje. V porovnaní so zahraničím samozrejme zaostávame, ale za posledné 4 roky sú už prvé zmeny podĺa mńa viditeľný. Aj vďaka tomuto blogu.
Konzumenti strednej triedy vín jednoducho zvyškový cukor obľubujú a aj budú obľubovať a preferovať. Dôležité je, o akej kategórií vín hovoríme. A pri prémiových vínach určite zvyškový cukor nie zárukou úspechu.
Bio vína. Nuž svoj podiel „viny“ na malej znlosti tohto segmentu majú aj samotný vinári. takmer nulová osveta z ich strany.
Vplyv online sveta sa bude neustále a radikálne zväčšovať, bez ohĺadu na to, ako slovenský vinári online svet nenávidia.
Roman povedal
Dobrý článok, reagoval by som len na tú spomínanú „chýbajúcu vrstvu ľudí, ktorý by pravidelne navštevovali vinárske regióny Európy“. Tak na takéto veci potrebujeme vrstvu ľudí, ktorý sú fanatici do vína (to máme), ale zároveň týto ľudia musia patriť do vrstvy ľudí, ktorý si to môžu dovoliť (a to nemáme).
Stanislav Rudý povedal
Roman, ono je to tak trochu aj o tom, kto má ako nastavené priority. Ak vrstva našich fanatikov do vína chce stráviť leto pri mori, v zime lyžovať v Alpách, tak potom im neostáva čas a možno ani peniaze na cesty za vínom.
Vinárska turistika je dnes vo svete obrovkým fenoménom, o ktorom by sa dalo napísať niekoľko článkov na viacero strán. Tisíce ľudí tam považuje cestovanie za vínom za svoju hlavnú dovolenku v roku, ktorá sa mimochodom dá veľmi ľahko kombinovať s pobytom pri mori alebo na horách – stačí sa pozrieť na mapu vinárskych regiónov.
Taktiež sa nemusí vždy jednať o dovolenku v pravom slova zmysle – stačí zájsť na pár hodín alebo dní k našim susedom, kde je vinárska turistika už dnes na trochu inej kvalitatívnej úrovni… stačí spomenúť hlavne Rakúsko alebo aj Maďarsko. A až také zlé to s nami asi nebude – napr. na vinárskych akciách v Rakúsku je už dnes stále viac počuť slovenčinu…
NB: Zaujímavý úvodný článok, ktorý sa heslovite dotkol viacerých tém, nemohol byť úplne vyčerpávajúci a možno tak trochu vyzýva k diskutovaniu. Čakal som rôzne reakcie – „také aj onaké“, zatiaľ ma pozitívne zaujali pohľady na vec z Pivnice BRHLOVCE, tie „onaké“ sa určite objavia tiež… 🙂
Peter povedal
súhlasím, veľmi obšírny článok, chcel by som doplniť k vinárskej turistike pár poznatkov. V zahraničí existuje nespočetne mnoho programov a akcií ktoré sa cieľavedome a dlhodobo venujú turistike za vínom. Za príklad uvediem program PASSION FRANCE http://www.france-passion.com/gb_actualites.php ktorý už 20 rokov podporuje návštevnosť vinárstiev najmä na domácom trhu. V tak úzkom segmente turistov ako sú majitelia obytných vozidiel vzbudil pre agro sektor a vinárov takú vášeň, že dnes už na turné po vinárstvách chodia celé rodiny s vypožičaným obytným vozidlom a urobia si nákup do svojej súkromnej vinotéky. Podporuje sa tak nielen predaj z dvora priamo u producenta ale i domáci turistický ruch, čo je však najpodstatnejšie, vytvára sa tak aj vzťah k producentom a vinár priamo komunikuje a vychováva svojho zákazníka. Obdobný program práve rozbiehame aj na Slovensku a v Čechách. Bol by som veľmi rád ak by nás v našej snahe podporili aj naši domáci vinári a využili možnosť bezplatnej registrácie na http://www.slovakdiscovery.eu naše motto je: bližšie k ľuďom, k prírode, bližšie k podstate života a k tomu zdravé regionálne produkty
ivan povedal
musím povedať , že som si s veľkým očakávaním prečítal tento článok. Trochu ma tam zarazilo, že neboli vôbec spomenuté odrody tj, druhy vína , ktoré sa tu pestujú už niekoľko storočí a môžem potvrdiť, že nám ich závidia nielen blízky susedia, ale pijú ich aj za morom a aj v Ázii. Máme jedinečné Rizlingy Rýnske , Rizlingy Vlašské, Frankovky ….Zanechali nám to tu naši pradedovia, dedovia, otcovia . Nemali by sme na to zábúdať, určite na to nezabúda Nemec, Talian,Francúz alebo Rakušan. Treba budovať budúcnosť , ale netreba zabúdať na to čo sme tu mali a stále máme.
Andrej povedal
dobrý článok , dovolím si napísať niekoľko postrehov
barikové vína sa v posledných rokoch akosi vytrácajú … možno je to dobre, že po boomu barikovania na začiatku milénia sa dostava bariková úprava na vyvážené miesto v ponuke slovenských vín
novošlachtence – pole neorané dovolím si povedať, do tejto kategorie nerátam uz podľa mna klasiku a klemoty Dunaj a Devín, ale pomerne menej známe odrody ako Breslava, Hetera, Nitria, či Hron, Váh , Rimavu a Rudavu, či Rosu.. Breslava môže hrať jemne ovocné husle milovníkom RR a Hetera prevezme ovocno korenisté opraty od P. Leánky či Pálavy. Kým starší predchodocovia tvoria akúsi tradičnú stredoeuropsku tradíciu Breslava aj Hetera budú čisto slovenské bratrance a teda jedinečné. Hron, Nitria, Váh a Rosa a skoro dvojčata Rimava a Rudava budú spoločne chodiť do jednej triedy a rásť, počkajme si aspoň 10 rokov, čo z nich bude tak ako sa nám krásne odmaturovali Devín a Dunaj a úspešne sa prebíjaú až k štátniciam … Osobne vidím ťahúňa v Hrone a barikových upravach, ale hlavne v kupažach … kde bude chýbať farba, či bude treba vyrovnať chuťovú štruktúru. Nechajme ich pôsobiť a hľadajme , kde najlepšie zakotvia.
Trend pôjde ku regionálnym kupážam, ktoré budú najlepšie maľovať terroir. Postupne budeme prechádzať od vinárov k vinárov s vinohradmi. To bude trend miestne cuvéé , od miestneho vinára z miestneho vinohradu, takže sa pôjde smerom na juh k hraniciam.
Vínna turistika – obnova vínnych ciest, koštovky a desiatky dedinských až veľkých súťaží sú dokazom pozitívneho vývoja. Budme optimisti, 20 rokov dozadu, to bol umieračik a malokto by veril, že nase vinabudu tak napredovat.
Marketing- porovnávať slovenský Cabernet alebo Sauvignon so svetovými sa dá, ale to nie je cesta, lebo to nie ani naše miesto. Potrebujeme ukázať naše slovenské vína, alebo tradične stredoeuropske. Pôsobiť na okolie k propagácii slovenského vína aj kultúry pitia vína. Think global, act local!
skrutkovač – hm také rýchle a simple .., nie ďakujem …. bude to vždy synonymum low costu a veľkovýroby, Prosím k veľkovýrobcom a jednoduchéme spotrebiteľovi do supermarketov áno, ale pre nadšencov nie. Keep it right, keep it corked!
Doprajme si úspech a podpprujem sa … ústretovosť a spolupráca medzi slovenskými vinármi a susednými je cesta, spolupracujme na pritiahnutí turistov, ši nových milovnákov, učme sa od poctivých a úspešných a pôjde to.
lucia povedal
dobrý den potrebovala by som vediet v priemere KOLKO MIESTNYCH A ZAHRANICNYCH VIN SA PREDA NA SLOVESKU ak mate aaj neaky link kludne mi ho poslite neviem to nikde najst na nete. dakujem pekne: lucia.rubeljova@gmail.com