História vinárskej kolekcie Masandry (Krym)

Prinášame Vám článok od nášho spolupracovníka Viktora, ktorý dlhý čas pôsobil na Ukrajine a ako milovník dobrých vín nemohol vynechať návštevu slávnej pivnice Masandry na Krymskom polostrove. Keďže ale náš Viktor je aj vášnivým fanúšikom histórie (predovšetkým tej modernej), rozhodol sa v rámci jedného článku spojiť víno a históriu…

Na území Ukrajiny v mestečku Massandra na Krymskom polostrove sa nachádza sídlo rovnomenného producenta vína. Medzinárodne známa vinárska firma Massandra má dlhoročnú tradíciu siahajúcu ešte do čias Ruského cárskeho impéria. V priestoroch jej výrobno-skladovacieho komplexu sa nachádza aj jedna zo svetovo najväčších kolekcií vína. V deviatich podzemných galériách je umiestnených približne 1 milión fliaš reprezentujúcich viac ako 800 druhov a značiek vína. Táto vinárska kolekcia Massandry je rozdelená do troch fondov.

Najvzácnejší je tzv. Muzeálny fond, ktorý obsahuje raritné a staré vína. Medzi ne patria také skvosty ako napríklad Jeres „de la Frontiera“ (1775), Muškát „Barcelona“ (1828), Muškát „Tunisskij“ (1830), Jeres „Santa Maria“ (1830), Jeres „Gloria“ (1830), Portvain „Konsuľskij“ (1830), Madeira „Ribeiro Sekko“ (1837), Jeres „Portugaľskij“ (1847), Muškát „Lionell“ (1848), Jeres „Pacharet“ (1848), Marsala „Floria“ (1865), „Chatto Ikem“ (1865), Jeres „India“ (1870). Kópie zahraničných vín sú doplnené vínami Massandry, pričom každý miestny ročník je archivovaný od roku 1897 v podobe minimálne troch fliaš. Muzeálny fond sa nachádza v tzv. Miliónovej galérii a je určený na trvalé skladovanie ako kultúrno-spoločenské dedičstvo.

Reklamno-výskumný fond vinárskej kolekcie Massandry je určený na archivovanie vín, ktoré sa zúčastňujú medzinárodných súťaží, salónov, aukcií a výstav. Zároveň tento fond slúži na vedecké účely týkajúce sa skúmania procesov dozrievania a starnutia vína počas niekoľko desaťročí trvajúceho skladovania vo fľašiach. Tretím fondom vinárskej kolekcie Massandry je tzv. Komerčný fond, v ktorom sú skladované vína miestnej proveniencie. Tieto vína sa predávajú podľa trhových cien a okrem iného slúžia aj na financovanie prevádzkových nákladov a údržby celej kolekcie.

História vinárskej kolekcie Massandry je neoddeliteľne spojená s pestrými dejinami Krymského polostrova, ktorý bol po rusko-tureckej vojne v roku 1774 oddelený od Ottomanskej ríše a v roku 1783 anektovaný cárskou ríšou. Samotné mestečko Massandra a okolité majetky získal po Krymskej vojne (1853 – 1856) knieža Voroncov mladší, ktorý v druhej polovici 19. storočia začal na tomto mieste s pestovaním vinnej révy a produkciou vína. V roku 1876 založil svoju súkromnú vinársku zbierku, ktorá sa neskôr stala súčasťou vinárskej kolekcie Massandry. Produkcia vína bola podporovaná aj štátnymi dotáciami a v roku 1890 bol do funkcie „Hlavného vinára na Kryme a Kaukaze“ vymenovaný knieža L. S. Golicyn. Podarilo sa mu presadiť výstavbu vinárskeho závodu s podzemnými skladovacími priestormi, ktorý bol prvým svojho druhu v Ruskom cárskom impériu. Jednalo sa o závod v Massandre, ktorý bol postavený v rokoch 1894 – 1897.

V období pred rokom 1917 toto miesto veľmi často navštevoval aj cár Nikolaj II., ktorého letné sídlo v zámku Livadija bolo vzdialené od Massandry iba niekoľko kilometrov. (V súčasnosti sa Massandra aj Livadija považujú za predmestia Jalty. V samotnom zámku Livadija sa vo februári 1945 uskutočnila známa Jaltská konferencia za účasti J.V.Stalina, F.D.Roosvelta a W.Churchilla). Podľa svedectiev dobových pamätníkov Nikolaj II. obľuboval massandrovský červený portvain „Livadija“, ktorý si nechával dopravovať aj do Petrohradu. Stabilný rozvoj a prosperitu vinárskeho závodu v Massandre narušila I. svetová vojna a následne boľševický prevrat v Rusku. Občianska vojna rozpútaná Leninovým režimom zasiahla aj Krymský polostrov, ktorý bol bojiskom až do novembra 1920.

V tomto búrlivom období sa o záchranu vinárskej kolekcie Massandry zaslúžili samotní zamestnanci závodu, ktorý zavalili skalami a zamurovali prístup do podzemnej galérie s archívnym vínom. V dôsledku toho sa k nemu nedostali vojaci žiadnej znepriatelenej strany, ktorí vždy dokázali vyvinúť dostatok energie na vyhľadávanie akýchkoľvek zásob alkoholu. Záujemcov o tekuté poklady Massandry bolo v týchto časoch na Kryme viac ako dosť – „červenogvardejci“ generálov Frunzeho a Buďonneho, „bielogvardejci“ generálov Denikina a Wrangela, „zelenogvardejci“ anarchistického vodcu Nestora Machna, vojaci expedičného zboru nemeckej cisárskej armády a dokonca aj príslušníci útvarov miestnej domobrany krymských Tatárov, ktorí z hľadiska svojho moslimského vyznania nemali teoreticky predstavovať pre zásoby massandrovského vína žiadnu hrozbu….

Po skončení občianskej vojny a upevnení sovietskeho systému bol vinársky závod v Massandre zoštátnený a do jeho firemnej kolekcie boli zaradené vína z pôvodne súkromných zbierok cára Nikolaja II, veľkokniežaťa Aleksandra Michajloviča Romanova, ako aj kniežat Voroncových, Jusupových a Golicynových. V roku 1923 už vinárska kolekcia Massandry obsahovala 200.000 fliaš vína. V rámci sovietskeho centrálne plánovaného hospodárstva sa závod v Massandre ďalej rozvíjal a predstavoval jedného z najväčších producentov vína. Vypuknutie sovietsko-nemeckej vojny v júni 1941 však vinársku kolekciu Massandry vystavilo ďalšej existenčnej hrozbe.

Už v novembri 1941 prenikli na Krym nemecké a rumunské jednotky pod velením generála Mansteina, ktoré zablokovali Sevastopoľ a obsadili celý polostrov. Pred ich príchodom sa sovietske velenie pokúšalo zachrániť čo najväčšie množstvo štátneho majetku a medzi evakuované komodity patrila aj vinárska kolekcia Massandry. Počas niekoľkých hektických týždňov novembra 1941 bolo z Massandry do prístavu v Jalte prevezených 57.000 najcennejších archívnych fliaš vína, ktoré sa nakladali na transportnú loď „Odesskyj gorsoviet“ a na firemnú plachetnicu „Massandra“. Tieto lode vykonali niekoľko plavieb do Novorossijska, odkiaľ bola vinárska kolekcia prevezená po železnici hlboko do sovietskeho zázemia do Tbilisi. Našťastie bola stratená iba malá časť archívnych fliaš vína, ktoré sa potopili po nemeckom leteckom útoku spolu s plachetnicou „Massandra“ pri jej piatej plavbe medzi Jaltou a Novorossijskom.

Tesne pred obsadením Jalty nemeckými a rumunskými vojskami riaditeľ vinárskeho závodu Massandra Nikolaj Sobolev obdržal pokyn zlikvidovať všetky skladované zásoby vína. Po vojne na tieto udalosti spomínal nasledujúcim spôsobom: „Naši zamestnanci so slzami v očiach pristúpili k ničeniu a so sekerami rozbíjali všetky sudy. Potoky vína začali stekať po svahoch kopca, na ktorom stojí závod, dole k moru. Vzduch nasiakol arómou vína a voda v Jaltskom zálive získala zlovestný ružový odtieň. Na druhý deň mi miestni známi priniesli fľašu plnú morskej vody načerpanej v Jaltskom prístave. Expertíza ukázala, že táto ružovkastá tekutina obsahuje 7 percent alkoholu… “

Po oslobodení Krymu v apríli 1944 bola vinárska kolekcia Massandry v roku 1945 prevezená späť na svoje pôvodné miesto. Až do rozpadu Sovietskeho zväzu bola produkcia Massandry pre vonkajší svet prakticky neznáma a zmenu prinieslo iba zavedenie trhových mechanizmov do fungovania miestneho hospodárstva. Po roku 1991 v podmienkach nezávislej Ukrajiny sa massandrovské vína začali vo veľkom množstve exportovať na medzinárodné trhy a otvorenie hraníc sprístupnilo zahraničným návštevníkom aj samotnú vinársku kolekciu Massandry. Najpohodlnejším a najrýchlejším spôsobom, ako sa z centra Jalty dostať do Massandry, je zastavenie akéhokoľvek okoloidúceho osobného vozidla. Miestni vodiči turistov za poplatok veľmi ochotne odvezú 6 kilometrov až hore do kopcov k vinárskemu závodu. Výška poplatku samozrejme závisí od toho, v akom jazyku vodiča oslovíte…