Vinič sa do tejto oblasti dostal vďaka osadníkom, ktorí ju ale najprv priniesli na susedný ostrovček Porto Santo, ktorý bol zhodou okolností v roku 1418 z celého súostrovia objavený ako prvý. Odtiaľ sa réva odrody Malvasia rozšírila na Madeiru. Po mori ju dopravovali na pevninu a aby bolo víno vzhľadom na obsah zbytkového cukru stabilné, pridávalo sa doňho brandy alebo lieh a naviac bolo cestou vyhrievané teplom. Zrejme takto vznikol nápad skladovať toto víno pri vyšších teplotách. I keď niektoré historky hovoria aj o inom pôvode tohto zvyku: Náklady Madeiry prepravované v minulosti loďami do britských kolónií v karibskej oblasti sa v blízkosti rovníka postupne ohriali a pri ďalšej plavbe znovu ochladili. Miestni vinári sa to vraj dozvedeli až keď sa raz jeden takýto nepredaný náklad nedostal späť na ostrov.
Tradícia ohrievania sa pri výrobe Madeiry udržiava dodnes. Úspech vinárstva Madeiry je založený na sladkých vínach zrejúcich buď pri umelo zvýšenej teplote (obyčajne 45 °C v tepelne izolovaných nádobách) alebo v skladoch zvaných estufas po dobu troch mesiacov. Takto sú ošetrované vína, ktoré idú na trh skoro. Naproti tomu, vína staršie ako 5 rokov zrejú v nádobách vonku na slnku, pričom môže prejsť až 20 rokov, kým sa víno fľaškuje. Víno sa skladuje v teple a fľaše nie sú uložené naležato, ale po stojačky.
Súčasné madeirské vinice sa väčšinou nachádzajú na terasách, najčastejšie v nadmorskej výške 400 – 700 m. n. m. Vplyvom turistiky však prímestské vinice podliehajú vplyvom rozmachu turistického ruchu tvrdej konkurencii banánovníkov. Najsúvislejšie pásma viníc môže nájsť v okolí miest Camara de Lobos, Ribeira Brava, Ponta del Sol, Calheta, Porto Moniz, Sao Vincente alebo Santana.
Na ostrove sa dorábajú vína z 4 odrôd viniča. Tradičné odrody dosahujú vo všeobecnosti najväčší úspech. Vína z nich sú sladké a v dobe kvasenia je do nich pridávaný alkohol. Najstaršou odrodou je už Malvasia, údajne pomenovaná podľa juhogréckeho prístavu Monemvasia. Toto tmavohnedé, intenzívne voňavé a veľmi sladké víno je produktom veľkých kužeľovitých strapcov s menšími, mierne oválnymi, v plnej zrelosti žltými bobuľami.
Najsuchšie sú vína odrody Sercial, ktorá sa pestuje v najvyšších vinárskych polohách (až do 700 m. n. m.) a je rizlingového typu. O trochu sladšia je populárna odroda Verdello, ktorej polosuché vína majú jemnú, až medovú chuť a vôňu. Jemne dymovou chuťou disponujú vína polosladkej odrody Bual. Zriedkavo možno natrafiť i na iné typy Madeiry (Muscatel, Terrantez).
Ročník sa na etikete bežnej Madeiry zvyčajne neuvádza. Ak na nej nie je uvedený ani druh viniča, tak je zmesou Tinta Negry a niektorej zo spomínaných hlavných odrôd. Tinta Negra je na ostrove najviac pestovaným hroznom a má pôvod v odrode rulandského modrého. Až sedemdesiat až osemdesiat percent predávaných madeirských vín je dorobených práve z tejto odrody, ktorá sa napriek tomu – ako som už spomínal – nepovažuje za hlavnú odrodu. Preto sú vína z nej aj lacnejšie. Na etikete sa ďalej môže nachádzať údaj o „veku“ vína. Tento vek môže byť v rozsahu 5, 10 alebo 15 rokov. Na starších a nepomerne drahších vínach sa už nachádza aj ročník. Tieto vína sa nazývajú archívne Madeiry, tzv. vintages. Nie je problém stretnúť aj storočné vínne zázraky.
Madeira je vskutku netradičné a krásne víno. Rovnako ako jej história i spôsob výroby. Stačí už len ochutnať.
(Iweko)
Najnovšie komentáre