Príbeh Masandry je tak trošku aj príbehom ťažko skúšaného Krymu. Perla cárskeho Ruska, zničené obrovské zásoby-klenoty počas druhej svetovej vojny, 70 rokov komunizmu a všetko čo s tým súvisí, úplne náhodne objavený klenot počas londýnskej aukcie cca pred dvomi desaťročiami a hmlistá budúcnosť. Zaradí sa Masandra opäť k najväčším sladkým vínam sveta alebo bude masovým produktom reagujúcim na smäd po „sladkých vínach“ na východ od nás…
Odpoveď je zatiaľ neistá. Ak by sme však mali budúcnosť Masandry posudzovať podľa Muškátu z ročníka 1989, mali by sme byť optimistami. Na druhej strane však treba povedať, že táto fľaša nepatrila k štandardným – je to totiž špeciálne, „kolekcijne vino“.
Farba je pomerne tmavá, ako pomarančová kôra, ba ešte trošku tmavšia. Vôňa je nádherná, čistá – kandizovaná pomarančová kôra a hladký alkohol.
Arómy sú podobne čisté, hlboké, pekné. Vôbec necítiť tú určitú dávku hrubosti ako pri bežnej Masandre. Alkohol je pomerne vysoký (16,4), avšak pri tejto kategórii vín to nie je ničím výnimočná hodnota, navyše vôbec nie je agresívny. Nepôsobí ako „surové“ víno. Ani ako veľmi ťažké..
Arómy sú typické pre „fortified“ kategóriu, plus ide o Muškát: sušené ovocia, ako datle, pomaranč a možno aj marhuľa. Acidita je v poriadku, hoci nie je vôbec intenzívna ale je schopná vytvoriť ako-taký balans (či o rovnováhe môžeme hovoriť pri tejto kategórii vín…? myslím si, že áno, hoci je to špecifické).
Oxidatívny charakter nie je dominujúci: „je to tam“, štýl je nepopierateľný, ale skôr figovo-datľový charakter ako ten (nie vždy, ale často) nepríjemný chlieb. V dlhej dochuti sa objavia aj citrusy, ktoré sú vyslovene príjemné pri tej sladkosti. Fajn.
Hodnotenie: 3,5 až 4 hviezdičky
Cenová kategória: do 20 Eur
Zaujímavé, nikdy by som nepovedal že môže muškát vydržať tak dlho..