Priznám sa, o Masandre som čítal v rôznych odborných časopisoch a publikáciách, v prevažnej miere pozitívne veci, avšak do októbra 2007 som nemal možnosť degustovať tieto slávne krymské vína. Minulý rok v októbri som však mal šťastie ochutnať celý sortiment priamo na Kryme. Zážitky boli vo všeobecnosti jednoznačne pozitívne. Čo sa týka jednotlivých vín, boli aj pozitívne prekvapenia aj menšie sklamania.
Na úvod niekoľko slov o histórii a základné všeobecné informácie.
Masandra je najznámejší výrobca ukrajinských vín, pričom najslávnejšími členmi sortimentu sú sladké, „fortified“ vína. Bola založená ešte za cárskych čias, v roku 1894 (pivnice a najmä hrozno sa však na Kryme objavili už takmer o storočie predtým, predovšetkým vďaka grófovi Voroncovovi a neskôr Levovi Golicinovi; a nezabudnime ani na grécku kolonializáciu pred dvomi tisícročiami). O osude pivnice pred a počas druhej svetovej vojny si môžete prečítať článok publikovaný našim spolupracovníkom Viktorom.
V súčasnosti sa v pivniciach Masandry údajne nachádza najrozsiahlejšia zbierka vín na celom svete, ktorá obsahuje aj viac ako storočných veteránov (celkom približne milión fliaš). Počas komunizmu sa kvalita znížila v dôsledku orientácie na kvantitu a prirodzene menším dôrazom na kvalitu. Masandra sa do pozornosti vinárskeho sveta dostala v roku 1990, kedy sa na jednej londýnskej aukcii (keď sa dobre pamätám, bola to aukcia Sotheby´s) objavili vína pochádzajúce ešte z cárskych čias. Ich kvalita bola stále pozoruhodná a medzi odborníkmi spôsobila šok (vtedy sa Masandra mimochodom dostala aj medzi Top 100 v časopise Wine Spectator).
Ale vráťme sa k hodnoteniu našej Masandry. Farba vína je ružovo-žltá, ako “ružové zlato”, alebo ako starší med. Vôňa je determinovaná vysokým alkoholom (trošku ako koňak) a sladkosťou, zároveň ale cítiť aj dostatočnú hĺbku, ako aj orech, arašidy a možno aj chlieb.
Arómy zďaleka pripomínajú viacputňový tokajský výber vyrobený oxidatívnou technológiou, opäť sa objavuje koňak (možno gruzínsky?), orechové a arašidové príchute a sušené ovocia. Predovšetkým však medová zamatová sladkosť, ktorá totálne ovládla ústa a preto by nezaškodila len trošku vyššia acidita. Chute vo všeobecnosti nie sú veľmi dlhé, predsa však zamatové a aromatické a medové.
Celkovo je to príjemné víno, ktoré právom patrí medzi lepšie sladké a likérové vína sveta. V tejto kategórii je však konkurencia silná, veľmi silná: viď Tokajské, Sauternes, Portské, Malaga, Madeira, Marsala, sladké rizlingy, Muscat de Venise, Vin Santo, Vin de Constance z Južnej Afriky, atď. a je ťažké sa dostať do povedomia náročných konzumentov, najmä keď ide o „exotiku“ a Ukrajina pre väčšinu sveta je nepochybne exotická.. Na druhej strane však sú takí – vrátane mňa – ktorí si radi vychutnajú aj autochtónne odrody a menej známe apelácie z exotických krajín. Popri klasike, samozrejme 
. Na tejto Masandre mi trošku vadil príliš silný oxidatívny charakter. Tento faktor však nie je prítomný iba u tohto vína, ale je de facto všeobecne platný pre celý rozsah produkcie Masandry.
Ešte jedna poznámka: nezľaknite sa, ak uvidíte na etikete, že kvalita je garantovaná len tri roky. Nie je to síce víno na niekoľko desaťročí, určite však vydrží viac ako 3 roky.
Viac informácií nájdete tu.
Hodnotenie: 3 hviezdičky (poznámka z 20. júna 2010: max. 2,5 hviezdičiek)
k dobrym sladkym vinam zo “Sovietskeho zvazu” patri aj moldavsky muskat.