Hoci víno sa prvýkrát objavilo – podľa súčasného stavu poznania a archeológie – na území južného Kaukazu, grécke územia tiež patria k najstarším z pohľadu výroby vína. Antické Grécko malo k vínu špecifický a rozmanitý vzťah. Popri hospodárskej dôležitosti víno zohrávalo aj mystickú-náboženskú úlohu. Dôležitosť vína pre Grékov bola vyjadrená aj „existenciou“ boha vína Dionýza, ktorý sa v rímskej mytológii o niekoľko storočí neskôr objavil ako Bakchus. Dionýzove slávnosti patrili k hlavným slávnostiam antického Grécka a z nich sa postupne vykryštalizovalo aj grécke divadlo, matka moderného divadelného umenia. Nemenej dôležité miesto zaujímalo víno v literatúre. Aby som spomenul len dvoch, pre hrdinov Homéra bolo víno dôverne známe, Anakreónove diela sú klasickou oslavou vína. Jeho poetická nenávisť k tým, ktorí sediac pri plných pohároch, popíjajúc víno spomínajú vojnu a súboje ničiace dušu, je v priamom protiklade so sympatiami k tomu „kto dary Múz a tiež Afrodity mieša k pohode mysle, toho ja si zo srdca ctím“.
Grécke víno však nemá len bohatú a bájnu minulosť, ale aj veľmi rozmanitú súčasnosť. Grécko patrí ku krajinám s najväčším počtom autochtónnych, čiže pôvodných domácich odrôd. Tie sú veľmi dôležité nie len pre regionálnu identitu, ale často zohrievajú srdce fajnšmekrom ktorí vyhľadávajú miestne špeciality. Nehovoriac o tom, že rozširujú tú úžasnú globálnu diverzitu rôznych odrôd bez ktorej by bol svet vína oveľa jednotvárnejší. Bez nároku na úplnosť by som vyzdvihol odrody Agiorgitiko a Xinomavro, „kyslé čierne“ po grécky (červené odrody) a elegantné Assyrtiko (biele). K týmto autochtónnym odrodám, ale so špecifickou krétskou identitou patrí aj Kotsifali, ktoré spolu s francúzsko-medzinárodnou odrodou Syrah tvorí základ nášho dnešného vína.
Pred samotným hodnotením ale najprv niekoľko slov k „dekódovaniu“ etikety. Boutari patrí k najväčším gréckym vinárstvam, ktoré je prítomné hneď v niekoľkých regiónoch Grécka, vrátane Kréty. Skalani je dedina neďaleko mesta Heraklion, víno bolo vyrobené z jediného vinohradu s rozlohou 7 hektárov. Aj na tejto relatívne malej ploche však nájdete až 15 gréckych aj medzinárodných odrôd. Na charakter vína mali podľa výrobcu rozhodujúce dve klimatické faktory pôsobiace naraz: horúci africký vietor a balansujúce Krétske more. Víno strávilo rok v dubových sudoch, alkohol má na úrovni 14,5% (už dvíham varovný prst…).
Farba vína sa viac podobá na purpurový Kabernet, chýba čierny charakter Syrahu. Vôňa nezapiera južanský rodokmeň, objavujú sa černice, sladkastá vanilka a tiež sladkasté drevo/dub. Chute pripomínajú skôr medzinárodný štýl, majme na mysli, že Boutari je veľké vinárstvo so silnými zahraničnými obchodnými záujmami. Na rozdiel od vône už veľmi jednoznačne cítiť prítomnosť odrody Syrah. Víno je zamatové, s teplejšími tónmi, prezentuje černice kombinované kávou, takmer bez tanínov. Na môj vkus je alkohol až príliš vysoký, dosť páli a spôsobí intenzívny pocit sladkastosti vína. Ide to aj na úkor balansu, ale trpkosť v dochuti, netypická pre Syrah, to zachraňuje. V krátkosti sa dá povedať, že ide o silné, husté, južanské víno s intenzívnymi ovociami. Pre milovníkov intenzívnejších, robustnejších vín dobrá voľba.
Hodnotenie: veľmi korektné 3 hviezdičky
Cenová kategória: 26 Eur
Potenciál: 5 rokov
Článok bol publikovaný v denníku SME, 8. marca 2014
Pridaj komentár