Vinárske regióny a apelácie sveta: Mosel, Nemecko

Kedysi, ani nie tak dávno, približne pred storočím boli nemecké rizlingy na porovnateľnej úrovni čo sa týka prestíže a ceny ako Burgundsko alebo Bordeaux. Počas 20. storočia sa však veľa vecí zmenilo – hoci ich veľmi vysoká kvalita zostala, ich prestíž a dôsledkom toho aj cena, klesla a v súčasnosti nemecké rizlingy vyhľadávajú len znalci tejto odrody. Ako inak by ste mohli kúpiť svetový Spätlese od jedného z najlepších vinárstiev za 15 Eúr, Auslese za 20-25 Eúr z najlepších vinohradov? Okrem špičkových TBA (Trockenbeerenauslese) ktoré môže stáť 150-200 Eúr máte len málo vinárstiev kde cena prekročí 30 Eúr. 

Región sa rozprestiera na západe Nemecka, od nemecko-francúzsko-luxemburského pohraničia až po mesto Koblenz. Mosel je vlastne najdôležitejším prietokom rieky Rýn. Najväčším mestom v blízkosti vinohradov je stredoveké cirkevné centrum Trier, vinárskym centrom malebné mestečko Bernkastel. Je to približne 2,5 hodín jazdy od Bruselu, 3 hodiny od Štrasburgu. Z Bratislavy ste tam za približne 10 hodín autom, alebo môžete aj letieť. V okolí je niekoľko letísk, najdôležitejšie je frankfurtské, asi na hodinu od Bernkastelu.

Aké je moselské víno? Jej charakter determinujú dva faktory – odroda a terroir.

Ako som písal v úvode, kraľuje tu rizling. Aj v iných regiónoch nájdete špičkové rizlingy, či už v Rheingau alebo v Alsasku, ktoré sú kvalitou porovnateľné, štýlovo veľmi odlišné, určite ale nie lepšie. Samozrejme okrem rizlingu sa tu pestujú aj ďalšie odrody – ako napríklad Sylvánske, Kerner, Elbling – tie však nájdete v menej kvalitných vinohradoch – rizlingy dominujú na najlepších, strmých honoch..

Druhým determinujúcim faktorom ktorý určuje štýl miestnych vín je terroir a klíma. V takomto severnom regióne môže hrozno dokonalo dozrieť len v mimoriadnych šťastných podmienkach, vďaka súbežnému pôsobeniu niekoľkých pozitívnych faktorov. Po prvé, je jasné, že najlepšie vína pochádzajú z vinohradov, ktoré majú južnú polohu. Po druhé, samotná rieka Mosel vyžaruje teplo a najlepšie vinohrady ležia takmer kolmo na vodu, čo umožní maximálne pôsobenie slnečných lúčov odrážajúcich sa od rieky. Čiže nato, aby sme mali špičkový hon, musíme mať južnú polohu a paralelne s tým aj v podstate strmú stenu ktorá by znamenala výzvu aj pre vyšportovaného skúseného tatranského kamzíka. Po tretie, bridlica, nachádzajúca sa na mieste – podobne ako voda – odráža v noci teplo ktoré nazhromaždilo počas dňa. Vďaka studeným nociam a podstatným teplotným výkyvom sú miestne rizlingy čisté, aromatické.

Keďže v podstate pracujeme s tromi premennými – poloha, miera strmosti, pôda (bridlica) – je variabilnosť jednotlivých vinohradov neskutočne bohatá. Z tohto dôvodu sa dramaticky menia aj charakter a potenciál jednotlivých honov – ako sa paralelne s kľukatou riekou Mosel „točia“ aj vinohrady tým sa mení aj ich hodnota a prestíž. 

Kvôli tejto rozmanitosti bola zavedená klasifikácia vinohradov – v podstate miestna podoba „Premier Cru“. Tie najlepšie by sa nedali za normálnych okolností obrábať – sú to strmé valy valiace sa k rieke. Ich kultivácia si vyžaduje neskutočne tvrdú prácu (ktorú mimochodom väčšinou vykonávajú Bulhari a Rumuni…). K tým najslávnejším patria: Sonnenuhr (pri dedinke Wehlen), Würzgarten (pri dedinke Ürzig), Prälat (najteplejší hon v Moseli) a Treppchen (oba pri Erdene), Juffer Sonnenuhr (Brauneberg), Doctor (priamo nad Bernakstelom) – to všetko v niekoľko kilometrovej blízkosti Bernkastelu. Vo všeobecne sa dá ináč povedať, že najlepšou časťou Mosely je Mittelmosel – približne 50 kilometrový úsek v strednej časti rieky v okolí Bernkastelu. Vinohradníctvo tu udomácnili Rimania v 4. storočí nášho letopočtu, rizling rýnsky sa tu pestuje približne od 15. storočia. 

A keď sme už hovorili o klíme, je zaujímavé sledovať aj diskusiu o dôsledkoch klimatických zmien v regióne. Kedysi tu bol článok publikovaný o tejto problematike, ale z globálneho pohľadu (článok viď TU). Podľa miestnych vinárov pred storočím boli z 10 ročníkov v priemere 3 vynikajúce, 4 dostatočné, to znamená, že sa dalo vyrobiť víno, ale nebolo výnimočné, a zvyšné 4 boli nevhodné na výrobu vína. V súčasnosti vďaka klimatickým zmenám ale aj novým vinárskym technológiám de facto neexistuje ročník kedy by sa nedalo vyrobiť víno – sú len horšie, dobré a vynikajúce ročníky.

A keďže sme v nemeckom regióne, popri apelačnom systéme treba spomenúť aj nemecký systém kvalitatívnej klasifikácie vín. Ten je založený na obsahu prirodzeného cukru vo víne. Je to možno prirodzený dôsledok mentality v regiónoch a štátoch, kde hrozno dozrieva ťažšie – tak podľa najzákladnejšej a značne zjednodušenej logiky, čím viac dozrelo hrozno (čiže vyšší obsah cukru) tým kvalitnejšie víno.. lenže nie je to vždy tak.. 

Na základe tejto kategorizácie existuje niekoľko tried, resp. kategórií. Spomeniem tu tie najdôležitejšie a najrelevantnejšie pre Mosel.

Trocken – suché, elegantné a čisté vína, najlepšie pochádzajú zo selektovaného hrozna na základe honov.

Kabinett – ľahké aromatické víno, aj na každodenné pitie – to ale neznamená nižšiu kvalitu, ale skôr charakter vína. Potenciál vo fľaši je približne 3-5 rokov, vo výnimočných prípadoch (ako napríklad ročník 2010) 10 rokov. Je ale vynikajúce aj ako mladé, ročné, dvojročné víno.

Spätlese – „neskorý zber“ v preklade, komplexnejšie a trošku sladšie vína – stále však étericky ľahké (ako by ste charakterizovali víno s 7% alkoholom?)  – už s pekným potenciálom až 15 rokov v prípade najlepších ročníkov.

Auslese – sladké víno, vyrába sa z bobúľ, ktoré zostali vo vinohrade po zbere na Spätlese. Podľa zákona musia byť na nemecké pomery extra-zrelé hrozná bez poškodenia. Niektorí vinári hovoria, že sa pridávajú aj bobule napadnuté botrytídou. Potenciál do 20-25 rokov, ale v prípade najlepších vín v podstate nekonečný..

Trockenbeerenauslese  (TBA) – vyrába sa úplne z botrytických bobúľ, veľmi hlboké, štruktúrované, komplexné sladké vína. Potenciál časovo neohraničený, teoreticky 50 rokov, avšak v pohode sa otvárajú aj fľaše podstatne staršie, 100 ročné, sú stále vynikajúce. Zaujímavé, že najstaršie víno, ktoré britský wine-writer, Michael Broadbent mal možnosť ochutnať bol práve TBA z tohto regiónu, ktoré ak sa dobre pamätám pochádzalo cca z roku 1690 alebo tak nejako… Z TBA stačí jeden pohár, viac nemáte šancu civilizovane vypiť.

Eiswein – ľadové víno, vyrába sa prirodzeným spôsobom (čiže nie v mrazničkách, ako niekedy sme toho svedkom v iných regiónoch), z hrozna ktoré zamrzlo vo vinohradoch, oberačka je niekedy v decembri-januári. Obrovská koncentrácia aróm a acidity. V oblasti Mosel sú klimatické podmienky mimoriadne ideálne na výrobu ľadových vín.. 

Ešte niekoľko slov o potenciáli vín. Tie najlepšie vydržia desaťročia, storočie. Je to unikát, vína sú krásne a vynikajúco sa konzumujú aj ako mladé, ale pekne a dôstojne sa vo fľaši vyvíjajú a sú veľmi dobré aj o 10 či 20 rokov. Sú také isté kvalitné, len iné, samozrejme – hlbšie, komplexnejšie s jemným petrolejom.

K najlepším vinárom a vinárstvam v Moselskej oblasti patria Dr. Loosen, Haag, M.F. Richter, J.J. Prüm, Thanisch, Molitor a iní.

Treba ešte pripomenúť, že historicky sú súčasťou Moselského regiónu aj Saar a Ruwer – obe pomenované podľa menších prietokoch rieky Mosel. Najlepšie vinohrady Saar sa nachádzajú – podobne ako v prípade Mosel – na strmých vinohradoch nad riekou. Je to domov rizlingu – čistých, menej medových, ale mimoriadne bohatých vín. Najlepším vinárstvom je jednoznačne Egon Müller zo Scharzhofu – áno, je to on, „pán Chateau Belá“. Jeho saarske skvosty patria medzi najlepšie biele vína sveta.

Ďalšie informácie o vínach z odrody Rizling rýnsky nájdete TU: „Najlepšie vína sveta: odrody, vinári, regióny – Rizling rýnsky“.