Najznámejšie šumivé víno sveta? Jednoznačne Champagne… Vďaka zákonnej ochrane na úrovni Európskej únie žiadne iné víno nemôže niesť názov „Champagne“. Dokonca sa francúzskym výrobcom podarilo dosiahnuť, že iné šumivé vína sa nemôžu na etikete označiť ani spôsob výroby, čiže „méthode champenoise“ – šumivé vína pochádzajúce z iných regiónov ale vyrobené tou istou metódou ako pravé Champagne preto väčšinou nesú názov „méthode traditionelle“. Platí to samozrejme nie len pre mimofrancúzske regióny, ale aj pre samotné Francúzsko. Z tohto dôvodu sú označené napríklad alsaské alebo burgundské šumivé vína vyrábané tou istou technológiou „Crémant“ (mimochodom majú pozoruhodnú kvalitu a v neposlednom rade vynikajúci pomer cena/kvalita).
Z tohto celého vyplýva, že Champagne je oveľa viac ako šumivé víno vyrobené špecifickou technológiou. Spôsoby a technológia sa totiž používajú aj v iných regiónoch sveta – stačí si spomenúť napríklad španielsku Cavu – podobne ako odrody z ktorých je Champagne vyrábané. Povolených je celkovo 9 odrôd, z toho ďaleko najdôležitejšie sú Chardonnay, Pinot Noir, Pinot Meunier (tieto tri pokrývajú 99,7 % vihohradov, zvyšok odrody Arbanne, Petit Meslier, Fromenteau, Pinot Blanc, Chardonnay Musqué, Enfumé). Ich jedinečná kombinácia líšiaca sa v prípade každého vinárstva a každého vína patrí k najstráženejším tajomstvám miestnych výrobcov. Označenie Champagne si zaslúži jedine šumivé víno vyrobené vyššie spomenutou technológiou, z povolených odrôd z vinohradov ležiacich v rámci apelácii Champagne v severovýchodnej časti Francúzska. Ide o okolie mesta Reims, z Paríža dosiahnuteľné do hodiny a pol. Je to región s veľmi špecifickými klimatickými podmienkami. Z pohľadu dozrievania hrozna sa nachádza extrémne severne, kde je výzva každý jeden ročník – za normálnych okolností by tam už hrozno nemalo byť (podobne na sever ležia už len nemecké vinohrady), stáročné tradície zabezpečili existenciu a slávu tohto vína.
Vinohrady a ich klasifikácia
Samozrejme aj v prípade Champagne sú jednotlivé vinohrady klasifikované a hodnotené. Celý región je rozdelený do piatich oblastí: Montagne de Reims (najmä Pinot Noir, v menšej miere Pinot Meunier), Vallée de la Marne (v najlepších vinohradoch Pinot Noir), Côtes des Blancs, Côte de Sézanne a Côte de Bar. Treba poznamenať, že finálny produkt je takmer vždy cuvée z rôznych vinohradov, honov, atď., preto na etiketách Champagne nehľadajte komplikované apelačné označenia á la Burgundsko. Na druhej strane ale je dôležité, že kvalita vína má priamu súvislosť z akých vinohradov hrozno pochádza – Grand Cru, Premier Cru. Štatút Grand Cru má 17 obcí, „len“ Premier Cru 42. Všetkých 17 Grand Cru má zároveň aj štatút Premier Cru, čiže celkom štatút Premier Cru má 59 obcí. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, niektoré obce majú Grand Cru len na jednu odrodu a na ďalšiu už len Premier Cru (napr. Chouilly – Chardonnay GC, Pinot Noir PC, Tours-sur-Marne pre zmenu PN-GC, Ch-PC, alebo niektoré môžu mať PC len pre jednu z odrôd…).
Výroba a technológia
A keď už sme pri tradíciách, nedá sa nespomenúť príhoda, presnejšie legenda, často spájaná so vznikom šumivých vín zo Champagne. V 17. storočí žil a pôsobil v Hautvillers opát Dom Pérignon, ktorý podľa legendy úplnou náhodou „vynašiel“ Champagne – keď to ochutnal po prvý krát, mal vysloviť vetu „Pil som hviezdy!“. Hoci táto legenda nie je pravdivá, netreba uprieť opátovi jeho nesporné zásluhy vo vývoji Champagne, vrátane technologických inovácií ale aj pri výrobe cuvée, čiže kombináciu vín z rôznych odrôd a vinohradov. Až do 19. storočia sa však Champagne vyrábalo v pomerne malých množstvách. Paralelne s naozajstnou priemyselnou revolúciou vo svete sa však v tom období odohrala aj lokálna technologická revolúcia, ktorá umožnila výrobu týchto vín v priemyselných množstvách. Vdova po Monsieur Clicquot však objavila metódu ako odstrániť z vína „sediment“ bez toho aby sa stratili „bublinky“. Začali používať tú slávnu paletu (po francúzsky pupitres) s dierami do ktorých sa hlavou dole vsunú fľaše, ktoré sú následne v pravidelných intervaloch pretriasané. Sediment sa týmto spôsobom postupne skoncentruje pri korku. Odstráni sa a tým pádom sa víno „očistí“. Víno sa doplní a fľaša sa opäť uzavrie. V súčasnosti sa tento proces – dégorgement/degoržovanie – doplňuje tým, že sa tá časť fľaše zmrazí, čo umožní odstraňovanie sedimentu efektívnejšie.
Treba ale dodať, že dnes sa v procese druhotného kvasenia v drvivej väčšine prípadov používa tzv. korunkový uzáver s akousi vložkou z plastu – „bidule“ (čiže nie korok…), v ktorej sa odumreté kvasinky usadzujú. Tento druh uzáverov prišiel do praxe začiatkom 60-tych rokov 20. storočia a dnes je už len minimálny počet výrobcov, ktorí ostali pri tradičných korkoch – ako napr. Bollinger, ktorý tieto používa na RD a tiež svoje ročníkové vína, ostatné sú uzatvárané korunkovými. Časť svojej produkcie počas druhotnej fermentácie uzatvára korkom napr. aj Deutz, Laurent-Perrier, Alfred Gratien… ale v súčte sa jedná naozaj o veľmi malý podiel z celkových cca 330 mil fliaš ročne…
Dégorgement je však len jedným krokom v rámci celého komplikovaného postupu výroby. Poďme teda krok za krokom, ako vzniká Champagne. Začiatok je v podstate klasický a výsledkom je vznik suchého tichého vína s výraznou aciditou. Kľúčovou fázou je tzv. sekundárne kvasenie vína – základ „méthode champenoise“. Počas tejto fázy totiž vzniká šumivé víno. Pridáva sa liquer de tirage (tirážny likér), čo je v podstate zmes tichého vína, cukru a vínnych kvasiniek, kvasinkovej výživy a číriaceho činidla. Víno sa ešte definitívne neuzavrie – v tejto fáze sa používa dočasný uzáver.
Keď sa táto fáza skončí, premiestnia sa fľaše do už vyššie spomenutých paliet – pupitres s dierkami. Začína sa proces striasania (remuage) počas ktorej sa skoncentruje sediment pri korku, v hrdle. Kedysi sa to robilo manuálne, v súčasnosti väčšina výrobcov využíva technológiu ktorá skrátila celý proces z ôsmych týždňov na 8 dní.
Pred „remuage“ sa nachádza kľúčové obdobie: zrenie – minimálne 15 mesiacov, väčšinou je to ale viac, najmä v prípade prestížnych značiek a najvyššej kvality (Champagne musí so zákona ležať vo vodorovnej polohe u bežných cuvée minimálne 15 mesiacov, obvykle až 24 mesiacov, a 3 roky u ročníkových, v praxi bežne i 5-7 rokov a viac).. Vďaka dlhému pôsobeniu sedimentu sa vytvárajú jedinečné a rozmanité arómy. Podstatnou črtou zrenia je totiž dostatočný kontakt vína s kvasinkami, ktoré po cca 8-10 mesiacoch odumreté podstupujú tzv. fázu autolýzy, t.j. ich rozkladu, čím vínu odovzdávajú počas zrenia viaceré špecifické arómy a chute.
Potom nasleduje odstránenie sedimentu, degoržovanie. Pridáva sa ešte tzv. „expedičný likér“ (liqueur d´expédition) aby sa dosiahlo pôvodné množstvo vína vo fľaši, čiže aby sa doplnilo množstvo stratené v rámci degoržovania. S liqueur d´expédition sa môže nastaviť aj mieru sladkosti – Brut, Sec, Doux a pod. Posledná fáza je finálne korkovanie – zrodil sa Champagne!
Potenciál Champagne
Podľa niektorých názorov najlepšie Champagne má potenciál zrenia vo fľaši porovnateľný s Bordeaux – ak máte takéto ambície, treba sa sústrediť na ročníkový Brut, Blanc de Blancs a Cuvée Prestige. Podľa ďalších je to ale omyl a Champagne vo fľaši sa už v skutočnosti nezlepšuje. Je isté, že sa mení, ale prakticky nikdy nie k lepšiemu. Výrobcovia svoje vína degoržujú tesne pred uvedením na trh v menších alebo väčších šaržiach, častokrát len niekoľko sto alebo tisíc fliaš. Takýmto spôsobom prichádza konkrétny ročník do predaja postupne aj počas ďalších 10-15-25 rokov, samozrejme zakaždým už chutí ináč vďaka autolýze… Napr. R.D. od Bollinger (= Récement dégorgé – nedávno degoržované) vždy na zadnej etikete uvádza počet fliaš, ktoré v tejto várke prišli na trh a to aj spolu s dátumom degoržovania, podobnú prax používa napr. aj Moët-Chandon. U obidvoch, ako aj niektorých špeciálnych cuvée od iných významných výrobcov sa ale jedná skôr o hľadanie najoptimálnejšieho bodu, v ktorom víno dozrelo a je vhodné na uvedenie na trh.
Neročníkové vína sa po degoržovaní doporučuje skladovať nie dlhšie než cca 3 roky, ročníkové a špeciálne cuvée, vďaka kvalitnejšiemu východiskovému materiálu, môžu ležať v pivnici dlhšie, ale nie viac než 8-10 rokov, a to všetko len za predpokladu absolútne ideálnych skladovacích podmienok. Takto skladovať sa doporučuje len klasické fľaše, magnum a jéroboam – u ostatných formátov je skladovanie z pohľadu kvality problematické. Ináč povedané, výrobcovia v Champagne robia všetko preto, aby ich vína boli v najoptimálnejšej forme v období tesne po uvedení do predaja a nekalkulujú s ich ďalším dozrievaním v súkromných pivniciach…
Podoby Champagne (základné kategórie, je ich viac, ale nižšie uvedené sú najdôležitejšie)
BRUT (neročníkový/NV)
Suché, neročníkové víno. Najväčšia časť produkcie Champagne patrí do tejto kategórie. Je to v podstate základ, ktorý ale môže byť vynikajúci ale aj sklamaním. Pridáva sa menšie množstvo rezervného vína z predchádzajúcich 2-3 ročníkoch (niekedy aj staršie, alebo len predchádzajúci ročník) na sceľovanie.
BRUT (ročníkový)
Suché, ročníkové víno. Teoreticky by to malo vyzerať ako v prípade Portského: ročníkové Champagne by sa malo vyrobiť len v lepších ročníkoch (v ideálnom svete…). Majú dlhý potenciál zrenia, až 8-15 rokov, v prípade najlepších značiek aj viac (platí len za predpokladu zrenia na kvasinkách).
ROSÉ
Ružové Champagne, môže byť ročníkové aj neročníkové. Prvé víno tohto druhu bol údajne vyrobený už v roku 1775 u Clicquota. Odvtedy jej popularita prudko narastá, čiastočne vďaka zvyšujúcej sa kvalite a dostupnosti, v neposlednom rade však vďaka marketingu a skutočnosti, že je to „trendy“…
BLANC DE BLANCS
„Biele z bieleho“ sa vyrába len z odrody Chardonnay. Potrebuje čas, kým sa rozvinie jej potenciál, je vhodné aj na dlhodobejšie zrenie.
CUVÉE PRESTIGE
Teoreticky najvyššia kategória Champagne. Každému milovníkovi sú známe značky Cristal Roederer alebo Dom Perignon. Cenovo aj kvalitatívne najvyššie kategorizované šumivé vína sveta. Hrozno by malo pochádzať z honov kategorizovaných ako Grand Cru.
Výrobcovia
Nie je náhoda, že časť najslávnejších domov nesie nemecký názov – Nemci spravili v druhej polovici 19. storočia pre túto oblasť veľa, hoci v kontexte vtedajších medzinárodných vzťahov to asi najmilšia správa pre Francúzov nebola… Každopádne však medzi najslávnejšími menami nájdete značky Deutz (veľmi zaujímavé ružové, okrem iných samozrejme), Krug, Roederer (Cristal: kvalita ocenená aj ruskými cármi – za neľudské ceny), Taittinger, Billecart-Salmon, Bollinger (ich La Grande Année je špička…), Piper-Heidseck, Lanson, Laurent–Perrier (Grand Siécle…), Moet-Chandon (Dom Pérignon…, ale aj ružové či ročníkové sú wow), Veuve Cliquot-Ponsardin (aj základný Brut alebo La Grande Dame, napríklad…), Pommery, Pol Roger (Cuvéé Sir Winston Churchill patrí k najlepším čo som v živote v tejto kategórii mal).
Štýl a konzumenti jednotlivých značiek (alebo trošku bulváru na odľahčenie…)
Bollinger
Champagne od Bollingera má vyprofilovaný štýl, vďaka ktorému sa dá pomerne ľahko identifikovať. Je to typické “britské Champagne”: ide o obľúbený nápoj Jamesa Bonda, britskej vyššej strednej vrstvy, aristokracie ale aj kráľovnej.
Pol Roger
Keď spojenecké jednotky v roku 1944 oslobodili Paríž, Jacques Pol Roger na počesť osloboditeľov daroval celú svoju zásobu ročníkového šampanského (ročník 1914) pre účely recepcie na britskom veľvyslanectve. Mimochodom vtedy sa aj Sir Winston Churchill zoznámil s Odette… Mladý Pol Roger je elegantné, svieže Champagne s kvetinovými arómami, neskôr pribudne príchuť sušených ovocí a získava na komplexnosti.
Veuve Clicquot
Ide o prvý dom v Champagne, ktorý začal vyrábať ružové šampanské – v roku 1775 už naštartovali export do Švajčiarska. Ide o nápoj, ktorý preferujú predovšetkým dámy (napríklad Sandra Bullock, Jennifer Love Hewitt a Gillian Anderson). Má intenzívne a bohaté arómy, svieže ovocia.
Krug
Prestíž, vysoká cena a malé množstvo sú faktory zodpovedné za to, že sa Krug stal najslávnejším a zároveň najmenej konzumovaným kvalitným nápojom zo Champagne. Je to bohaté, komplexné, “hlboké” Champagne a k tomu ešte aj nezvyčajne svieže. Typického konzumenta Krug Champagne je pomerne ťažké nájsť, ale musí mať veľmi individuálny vkus a mimoriadne dobrú finančnú situáciu.
Roederer
Je to svieži nápoj s krémovou štruktúrou, ktorý časom získava veľmi zaujímavú dubovú príchuť (Brut Premier). K typickým konzumentom Roederer Champagne patria svetové celebrity (Pierce Brosnan, André Agassi, Richard Gere, Mel Gibson, Jennifer Aniston, Bruce Willis, Julia Roberts, John Travolta ale aj Snoop Dog), ľudia snažiaci sa kopírovať štýl týchto celebrít a úprimní fanúšikovia tohto šampanského z Reimsu.
Moet et Chandon
Ide o Champagne s nie príliš vyprofilovanými či ráznymi charakteristikami, preto je obľúbené naozaj v širokom okruhu, u ľudí s diametrálne odlišným vkusom. Brut Impérial po 12 mesiacoch získava toastovú, jemnú príchuť – je to ľahšie, jemné, svieže Champagne.
Pozn.: doplnené na základe poznámok autorom ktorých je pán S. Rudý.
Zaujímavý článok,dobrá práca…Hlavne prospešný…Trošku s nepresnosťami(počet premier cru, povolené odrody, atď.) Ja len dodám, že Champagne je univerzálny a skvelý partner k jedlu. Na rozdiel od niektorých ľudí…
Rasťo: Ak sú tam nepresnosti, von s nimi! Nechám si poradiť 🙂
Tie nepresnosti nie sú dominantného charakteru, skôr „analytického“..Samozrejme moje info môžu byť v tejto rýchlej dobe tiež „za zenitom“. Napr.:(počet premier cru 42, povolené odrody- plus- arbanne, pinot rosé, petit meslier, pinot gris… ale nezaberajú ani 1% plôch, takže ich dôležitosť je minimálna. Potenciál odrody Pinot Meunier /lepšia prispôsobivosť, atraktívna senzorika pre začiatočníkov v assemblage, nižšia cena…/ je STÁLE veľmi výrazný/ Valle de La Marne/. Samozrejme nie každý si môže dovoliť vyrobiť Clos de Ambonnay…Zvyšok môžeme „predegustovať“ cez mail…Inak ďakujem…Všetko dobré v Novom roku…
Premier Cru je 42. Povolených odrôd v Champagne je viac, môže sú pestovať aj iné ako tri základné odrody, avšak na výrobu Champagne sa sa môžu použiť len tieto tri. Z ostatných odrôd sa vyrábajú tiché vína. A čo sa týka dubovej príchute u Champagne L. Roederer, táto chuť je výraznejšia u Champagne výrobcov Krug, Bollinger, A. Gratien …
🙂
V Champagne je povolených 7 odrôd a všetky sa môžu pužívať na výrobu šampanského. Okrem už spomínaných Chardonnay, Pinot Noir a Pinot Meunier sú to ešte Arbanne, Petit Meslier, Fromenteau a Pinot Blanc. Celková rozloha vinohradov s „historickými“ 4 odrodami nepresahuje 100 hektárov, bežne sa používajú v rôznych cuvée u vinárov, ktorí tieto odrody pestujú.
Práve dnes sme navštívili môjho dlhoročného priateľa v Champagne, ktorý zrejme ako jediný v celej oblasti má všetkých 7 odrôd a robí z nich cuvée, v ktorom 50 % je z troch tradičných odrôd a druhých 50% z tých „netradičných“… :-).
Zhodou okolnností januárové číslo Decanteru hodnotí vína od rodinných vinárstiev a práve toto víno získalo v hodnotení druhé najvyššie ocenenie – Laherte-Freres, Les Clos. Toto šampanské sa dnes už nazýva „Les 7“, pretože podľa zvyklostí v Burgundsku je vinohrad označený „Le Clos“ vždy obohnaný múrom, u tohoto vinára v Champagne všetky vinohrady v tomto cuvée túto podmienku nespĺňali, úrady nepovolili, a preto museli tento názov opustiť, preto „Les 7“, čo voľne preložené znamená – „tých 7“ symbolizujúc 7 odrôd, ktoré toto víno obsahuje. Žiaľ po zverejnení výsledkov Decanter sa záujem o toto víno tak zvýšil, že pre bežného záujemcu je toto cuvée beznádejne vypredané… Ešte že sme dobrí priatelia… 🙂
V každom prípade vína od tohoto výrobcu v Champagne sa čoskoro dostanú aj na slovenský trh…
Priatelia, vdaka za upresnenia aj za celorocnu komunikaciu, ci uz prostrednictvom mailov alebo komentarov. Prajem Vam krasny a uspesny rok 2012, samozrejme s peknymi zazitkami a este krajsimi vinami 🙂
Robert
Článok je doplnený na základe rozsiahleho mailu čitateľa. S. Rudý, ďakujem 🙂
Na začiatku sa spomínal i crémat,čo ma veľmi teší. No jedna maličká oblasť mi trošičku v článku chýba a určite stojí za spomenutie… Limoux.je to akási prvotina šumivých vín,mimo toho,že práve táto oblasť je o 150 rokov staršia,ako Champagne. V roku 1531mnísi benediktínskeho opátstva v Saint-Hilaire začali písať true story 🙂
to len na doplnenie a mimochodom,tiež výborný pomer kvality a ceny
PS: skvelý článok
mattijah, vďaka
Mattiah, pri zmienke o crémante je zaujímavé, že tento názov pochádza z oblasti Champagne, kde sa až niekedy do r. 1989 bežne používal na označenie šumivých vín s nižším tlakom vo fľaši (cca 3 atmosféry), než tomu bolo u Champagne (6 atm). Neskôr, keď zodpovední v Champagne dosiahli zákaz používania názvu „Méthode champenoise“ mimo svoj región a jeho náhradu názvom „Méthode traditionelle“, sa zároveň vzdali používania názvu „Crémant“ v Champagne a dali ho takpovediac k dispozícii ostatným francúzskym vinárskym regiónom na označovanie šumivých vín vyrábaných tradičnou metódou, (hoci kritéria kladené na výrobu crémantov sú o niečo menej prísne než je tomu u šampanského, taktiež používané odrody sú v jednotlivých regiónoch veľmi rozmanité…).
Už v polovici 70-tych rokov sa názov crémant bežne používal v údolí rieky Loire (Saumur, Vouvray…), postupne pribúdali Burgund, Alsasko, Bordeaux, Limoux, Jura…, bežne sa takto dnes označujú aj kvalitné šumivé vína v Luxemburgsku a dokonca čoraz častejšie aj v Nemecku. Keď som sa jedného výrobcu v Bádensku opýtal, že prečo, tak mi povedal, že víno s názvom „Crémant“ na etikete sa predáva lepšie, než keď je tam napísané „Schaumwein“ alebo „Sekt“… Niektoré z nich kvalitou až tak moc za šampanským nezaostávajú, ale žiaľ ani svojou cenou… 🙁
Uvádzané fakty o prvenstve Limoux sú správne, moc sa o nich vo svete šumivých vín ale nehovorí – možno preto, aby neutrpela prestíž Champagne 🙂
Limoux je mesto, ale aj región v Languedoc, takmer na úpätí Pyrenejí, kde sa vyrábajú šumivé (3 rôzne), ale aj tiché vína. Prvé šumivé vína v 16. storočí boli skôr dielom náhody, keď v čase kedy ešte neexistovala teplotná regulácia v pivniciach, sa kvasný proces vo víne predčasne zastavil, nafľašované víno obsahovalo ešte neprekvasený zvyškový cukor, počas skladovania v zime sa ale nič nedialo. Na jar, či začiatkom leta, s príchodom vyšších teplôt, sa kvasný proces znovu naštartoval a v uzavretej fľaši došlo k samovoľnému druhotnému kvaseniu (na rozdiel od tradičnej metódy ale bez pridávania tirážneho likéru a na konci bez degoržovania). Táto metóda sa zvykne vo Francúzsku nazývať „Méthode ancestrale“ (voľne preložené: prastará, starodávna metóda), tlak vo fľaši, ale aj obsah alkoholu je nižší, perlenie menej výrazné, než u tradičnej metódy, taktiež nie je povolené pridávanie dozážneho likéru. Takto sa vyrába špecialita z oblasti Limoux – tzv. „Blanquette Méthode Ancestrale“ (100% z lokálnej odrody Mauzac), ale postupne prechodom na tradičnú metódu sa začal vyrábať dnes bežný „Blanquette de Limoux“, prevažne z odrody Mauzac, povolené sú i Chardonnay a Chenin blanc. Neskôr ale v snahe prispôsobiť sa medzinárodnej štylistike sa začal presadzovať aj „Crémant de Limoux“, v ktorom už dominuje Chardonnay a Chenin blanc, okrem toho sa môže pridávať v menšom percente aj Mauzac a Pinot noir.
„Méthode Ancestrale“ sa sporadicky objavuje v niektorých ďalších regiónoch Francúzska, pred pár dňami som dokonca na akési experimenty narazil i v Champagne a hoci vinári vedia, že takto vyrobené vína tu nemôžu ísť do predaja a už vôbec nesmú uvádzať názov „Champagne“, aj tak sa s ňou ďalej zaoberajú – možno v snahe zachovať prastaré tradície regiónu.
Málokto tiež vie, že aj v Champagne sa produkujú „crémanty“. Napr. Mumm de Cramant alebo Alfred Gratien Vintage. Ich pretlak je na úrovni 3atm., čo zodpovedá crémantom…Nie vždy je všetko, hlavne vo Francúzsku také jednoznačné…
Označenie Crémant v oblasti Champagne bolo v minulosti vyhradené pre šumivé vína s tlakom vo fľaši max 3,6 atmosfér. Od 1.9.1994 je však používanie tohto názvu na etiketách v Champagne bez výnimky zakázané a aj keď niektorý výrobca naďalej s týmto typom šumivých vín experimentuje, tak názov Crémant používať nesmie. To je prípad už spomínaných Mumm de Cramant (dedina Cramant bola svojimi crémantami v minulosti známa), Alfred Gratien alebo tiež Champagne Chauvet Rosé. Tieto vína s nižšou perlážou nie sú však natoľko trvácne ako klasické šampanské – inými slovami predstavujú, aspoň podvedome, kvalitatívne inú kategóriu, než to „ozajstné“ 🙂 Champagne. Počet výrobcov takýchto vín, resp. množstvo vyrobených fliaš je však viac než zanedbateľné…
Na rozdiel od pôvodného významu názvu „Crémant de Champagne“ sú dnešné crémanty v ostatných regiónoch Francúzska synonymom pre tradičnú metódu výroby s technickými parametrami klasického Champagne s tlakom vo fľaši minimálne 3,6 atmosfér (ale často i štandardných 5-6 atm), na rozdiel od „šampanských crémantov“, kde 3,6 atm bola horná povolená hranica…