Vplyv globálneho otepľovania na vinárstvo a víno

Ako sa bude vyvíjať vinárstvo v budúcnosti? Odpoveď na túto otázku vo veľmi výraznej miere determinuje téma, ktorá už aj v súčasnosti patrí medzi najdiskutovanejšie globálne problémy. Hovoríme o globálnom otepľovaní, ktoré má údajne potenciál vo veľmi výraznej miere zmeniť charakter jednotlivých vinárskych regiónov sveta a tým samozrejme aj konkrétnych vín.
Globálne otepľovanie – aj keď v súčasnosti ešte existuje veľa diskutabilných tvrdení o dôvodoch a dôsledkoch – je existujúci jav. Stačí krátky pohľad na nasledujúci zoznam a vidíme, že žiadny veľký vinársky región sveta sa nemôže vyhnúť jej dôsledkom.

V nasledujúca tabuľka demonštruje o koľko sa zvýšila priemerná teplota v jednotlivých oblastiach za uplynulých 50 rokov (1950-1999) a o koľko sa ešte zvýši v priebehu ďalšieho polstoročia.

 

Región	Doterajšia zmena: 1950-1999 (Celsius)	Predpokladaná zmena: 2000-2049 (Celsius)
Bordeaux	1,20	2,33
Burgundsko	1,06	2,09
Údolie Rýnu	0,93	1,51
Alsasko	0,94	1,65
Rioja	1,33	2,52
Južné Portugalsko	1,62	2,85
Chianti	1,59	2.30
Čile	1,11	1,84
Severná Kalifornia	1,71	2,16
Južná Afrika	0,52	0,88
Barossa Valley (Austrália)	0,95	2,01

Na základe výskumu dvojice Hans Schultz (Geisenheim, Nemecko) – Greg Jones (Southern Oregon University, USA).

Správy o zvyšujúcej sa intenzite globálneho otepľovania už aj v súčasnosti ovplyvňujú nie len samotných vinárov a ich prácu, ale aj trh s kvalitným vínom. Napríklad chýry o tom, že v dôsledku globálneho otepľovania budú ďalšie ročníky v Bordeaux patriť k „post-klasickým vínam“, ktoré sa čím ďalej tým menej budú podobať na štýl tých „klasických“,  napomohli k intenzívnejšiemu nárastu cien vín z Bordeaux z ročníka 2005, ktoré boli už aj tak astronomické.
Najväčší problém budú mať vinárske regióny, kde sa v súčasnosti vyrábajú svieže, ľahké, aromatické vína s menším alkoholom. Podľa Hansa Schultza z Výskumného ústavu v Geisenheime, vyššie teploty už aj v súčasnosti menia štýl niektorých vín. Rizling rýnsky z Alsaska patriaci k emblematickým exemplárom spomínaného štýlu sa tiež zmenil – za posledných tridsať rokov sa zvýšila priemerná úroveň alkoholu u týchto vín o 2 percent. Samozrejme, zvýšila sa tým aj relatívna „sladkosť“ alsaských rizlingov, hoci alsaské vína boli vždy známe okrem extrémne bohatých aróm predovšetkým veľmi suchým charakterom.
Alsasko stojí za zmienku aj kvôli tomu, že napriek dôležitým rozdielom má pomedzi „veľkých regiónov“ spolu s údolím Rýnu pravdepodobne najbližšie ku klimatickým podmienkam na Slovensku.  
K ďalším dôsledkom patrí čoraz skorší zber hrozna v mnohých európskych oblastiach. Napríklad v apelácii Chateauneuf-du-Pape sa zber hrozna realizuje o mesiac skôr ako to bolo v roku 1945.
Podľa Bernarda Seguina z Francúzskeho poľnohospodárskeho výskumného ústavu, zvýšenie priemernej teploty o 1 stupeň znamená vo Francúzsko posun o 200 kilometrov na sever. V prípade, že v najbližšom polstoročí sa priemerná teplota zvýši o cca 2 stupne, podmienky pre jednotlivé odrody sa dramaticky zmenia.
Horúcejšia klíma však bude mať vážne dôsledky napríklad aj na proces dozrievania hrozna. Vyššia úroveň carbon-dioxidu zvýši fotosyntézu a vegetatívny cyklus sa skráti.
Vyššia teplota spôsobí vyššiu mieru odparovania čo môže viesť k nedostatku vody, najmä keď sa paralelne zníži aj miera zrážok.
V prípade miernejších zím rýchlejší rozvoj viniča počas jesenných mesiacov môže spôsobiť neskoršie škody v dôsledku mrazov.
K ďalším dôsledkom patrí, že obdobie véraison, ktorý doteraz padol na august, bude počas teplejšieho júla – to však bude mať negatívne dôsledky na arómy a chute vína.

Ďalší faktor najviac ovplyvní stáročné vinárske regióny Európy. Počas stáročí sa totiž zhromažďovali skúsenosti a poznatky o charaktere jednotlivých apelácií, regiónov, atď. Na základe týchto skúseností – ktoré boli získané v klimaticky stabilných a nezmenných obdobiach – boli definované najdôležitejšie základné zásady, pravidlá, regulácie jednotlivých apelácií, ktorá určovali a určujú charakter, štýl a kvalitu vín. V dôsledku globálneho otepľovania budú však tieto poznatky, skúsenosti a tradície čoraz  menej dôveryhodné kvôli nestabilným klimatickým podmienkam – znamená to pravdepodobne najvážnejšiu potenciálnu výzvu pre striktný apelačný systém historických vinárskych národov Európy.
Na základe už spomínaného výskumu – viď tabuľku – sa dá povedať, že vo vinárskych regiónoch sveta sa za posledných 50 rokov v priemere zvýšila teplota o 1,3 stupňov. Keď sa pozrieme len na európske regióny nárast je ešte dramatickejší – 1,7. Navyše treba dodať, že výskum ešte nezapočítal rok 2003, ktorý bol extrémne horúci.
Ernst Loosen, popredný vinár s Moselskej oblasti (Nemecko) hovorí, že pri Rýne a Mosele mali síce ročníky kedy hrozno nedozrelo na 100 percent, avšak vďaka stáročným skúsenostiam vždy vedeli ako sa s tým vysporiadať. V súčasnosti však majú vážny problém: chceli by vyrábať víno s podobným štýlom ako doteraz, klimatické podmienky sa však dramaticky menia – problém však už nie je s dozrievaním hrozna, ale práve naopak.
Klimatické zmeny môžu priniesť aj vážne rozdiely a zmeny v množstve a intenzite zrážok – tento scenár ohrozuje životaschopnosť najdôležitejších vinárskych regiónov Európy. Nedostatok zrážok bol doteraz neznámy problém v Európe a preto európski vinári vôbec nie sú pripravení na tento scenár. Kvôli reguláciám jednotlivých apelácií, ako aj „ideologickým faktorom“ sa v Európe nikdy nezavlažovalo a preto chýba aj potrebná infraštruktúra. Postup v Novom svete – kde sa vinič vysádzal popri zdrojoch vody – je v Európe neznámy.
Podľa výskumu viniče na svahoch – napríklad oblasť Douro v Portugalsku, Mosel v Nemecku – budú trpieť najviac. Po prvé, je technicky a organizačne oveľa náročnejšie vybudovať akýkoľvek zavlažovací systém, po druhé, najviac trpia extrémnymi zrážkami, keďže extrémne silné zrážky rapídne zvyšujú eróziu pôdy.
Najúspešnejšími regiónmi a vinármi budú tí, ktorí dokážu sa adaptovať na nové  podmienky. Treba vyskúšať nové cesty, techniky, lokality a predovšetkým odrody. Tí, ktorí hovoria, že horizont zmien je príliš ďaleko na seriózne rozmýšľanie v súčasnosti, sa mýlia – vieme ako dlho trvá vybudovanie potrebnej infraštruktúry, „skúšobné obdobie“ pre nové odrody, atď.. 20 rokov teda neznamená v podstate nič – akurát stačí na serióznejšiu prípravu.
Samozrejme ako sme spomenuli v článku, proces globálneho otepľovania je podľa v súčasnosti existujúcich poznatkov nezvratný a bude mať seriózne dôsledky aj na Slovensku. Na jednej strane sa zvýši priemerná teplota, čo môže mať teoreticky pozitívny vplyv na severnejšie regióny, avšak ďalšie sprievodné javy budú také negatívne, že bez prípravy bude celková bilancia veľmi negatívna. Preto s týmto faktorom treba počítať predovšetkým pre plánovanie do budúcnosti, či už hovoríme o odrodách (aké odrody preferovať v horizonte 20-30 rokov s dôrazom na teplejšiu klímu?), o technológiách, štýle jednotlivých vín (vína s vyšším alkoholom, robustnejším telom a lekvárovými arómami verzus aromatické vína s nižším alkoholom) alebo o lokalitách.

Zdroje: Decanter 8/2008; výsledky výskumu dvojice Hans Schultz (Geisenheim) – Greg Jones (Southern Oregon University); ďalšia odborná literatúra.