Acidita – čiže kyselinky, dôležitý komponent vín, jeden zo základov rovnováhy. U bielych odrôd sú svieže kyselinky základom celkového dojmu, najmä v prípade Rizlingu rýnskeho a Sauvignonu blanc, ale aj u ďalších. U červených je relatívne najmenej významná acidita u Syrah/Shiraz (predovšetkým v Austrálii, ale napríklad v Údolí Rhôny je už podstatne sigifikantnejšia). U sladkých vín je jedným z dôležitých faktorov aby víno malo rovnováhu: bez dostatočnej acidity je akékoľvek sladké víno fádne, ťažkopádne, pôsobí ako cukrová voda. Vína s príliš intenzívnou aciditou sú však „ostré“, nepríjemné. Vysoká acidita je výzva predovšetkým pre vinárov z regiónov ktoré sa nachádzajú na severnej hranici pestovania hrozna (vrátane SR, ČR), druhý extrém – nedostatočná acidita – môže byť nedostatkom vín s horúcou klímou.
Apelácia – legislatívou chránené označenie pôvodu vína, základ klasifikácie vín podľa regiónov a oblastí.
Animalita – špecifické arómy červených vín, ktoré pripomínajú napríklad zmoknutú zvieraciu kožu. Nemusí to byť nedostatok, pri určitých vínach sa môžu objaviť v ďalšej fáze vývoja vína vo fľaši. Patrí k tzv. terciálnym arómam. Typické pre staršie Kabernety, Syrah, pre niektoré Frankovky. Niektorí znalci vyslovene vyhľadávajú podobné typy vín.
Barik/Barrique – dubové sudy s objemom 225 litrov. Nevyhnutnosť pri výrobe veľkých červených vín. Pôvodne z Bordeaux. Niekedy sa „barik“ používa na označenie akéhokoľvek sudu použitého pri výrobe vína. Dodáva vínu špecifický charakter, podľa intenzity toastingu viac či menej vanilkový, ale aj škoricu, klinčeky, cédrové drevo a pod. Používajú sa francúzske, americké, slavónske barikové (ale samozrejme aj iné) sudy.
Blend – anglické slovo, významovo podobné cuvée, víno vyrobené ako zmes niekoľkých odrôd. Napr. klasický „Bordeaux-blend” Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc a Merlot (a v malých množstvách sa môže objaviť aj Petit Verdot, Malbec, Carmenère).
Botrytis cinerea – botrytída. Ušľachtilá huba, ktorá pri určitých klimatických podmienkach napáda hrozno, spôsobuje úžasnú koncentráciu aróm. Základ výberov v Tokajskej oblasti (v maďarčine Aszú), ale napr. aj Sauternes alebo v susednom Burgenlande.
Claret/Klaret – tradičné anglické/britské označenie červených vín z Bordeaux.
Cuvée – víno vyrobené z niekoľkých odrôd. Viď Blend.
Champagne – šumivé víno vyrobené v rámci apelácie Champagne, v regióne Champagne. Žiadne iné šumivé víno na svete sa oficiálne nemôže nazvať Champagne, čiže „šampanské”. Šumivé vína vyrobené metódou zo Champagne môžu byť označené s „méthode traditionelle“-
Chateau – francúzske slovo, kaštieľ. Tradične sa objavuje v Bordeaux, označuje aj názov vinárstva (napr. Chateau Latour, Chateau Talbot, atď.)
Domaine – vinárstvo vo francúzštine, často používané napríklad v Burgundsku.
Florálne arómy – arómy pripomínajúce kvety, ich intenzita môže znamenať mladý vek vína, ale aj určité odrodové charakteristiky. Primárne arómy.
Fortifikované vína – k najvzácnejším patria portské, madeira, sherry, a ďalšie. Sladké vína vyrobené pridaním vínnych destilátov (napr. brandy) počas kvasenia v Porto, čím sa zastaví premena prírodného cukru na alkohol. Výsledkom bude sladké víno s vysokým obsahom alkoholu (napr. portské cca na úrovni 18 – 20 percent).
Ikony svetového vinárstva – vinárstva, ktoré predstavujú absolútnu špičku na svete, väčšinou ide o super-drahé, vzácne a jedinečné vína. Patria sem všetky Premiére Cru Classés z Bordeaux (Margaux, Lafite, Mouton-Rotschild, Haut-Brion, Latour), ale aj Pétrus či Le Pin, z Talianska napríklad Sassicaia, Ornellaia, Tignanello, zo Španielska Vega Sicilia, Grange z Austrálie, kalifornské Kabernety od Heitz a Stag´s Leap, ale aj cuvée Opus One. Sú to vína ktoré sú zaujímavé aj z pohľadu dlhodobých finančných investícií.
Reduktívne víno – víno vyrobené modernou technológiou, ktorá minimalizuje pôsobenie vzduchu. Reduktívne vína majú vo všeobecnosti (s určitou dávkou zjednodušenia) intenzívnejšie florálne a ovocné arómy, sú svieže, majú však obmedzený potenciál zrenia vo fľaši.
Ružové víno/Rosé – víno ktoré sa vyrába z modrých odrôd po krátkej macerácii.
Terciálne arómy – arómy vznikajúce väčšinou počas zrenia vína vo fľaši. Pri kvalitných vínach sú vzácne, pri tuctových, ktoré sú stavané na krátku 1-2 ročnú životnosť môžu byť nepríjemné. K typickým terciálnym arómam patria animalita, lesné lístie, mokrá koža, a pod.
Terroir – magické francúzske slovo. Pre niektorých najdôležitejšie slovo vinárskeho sveta, pre iných vrchol šarlatánstva, v lepšom prípade marketingu. Azda najdôležitejšiu úlohu zohráva v Burgundsku, predovšetkým v súvislosti s obrovskou geografickou, klimatickou rozmanitosťou a rozmanitosťou pôdy. Existuje milión definícií. Väčšinou sa charakterizuje ako spoločná množina pôdnych a geologických vlastností, klimatických charakteristík, niektorí uvádzajú dokonca aj tradície a vinárske zručnosti, technológie.
Toastová aróma – dubové sudy sa v procese výroby vypaľujú. Tento proces zanechá svoje stopy aj na víne, ktoré zrelo v „dreve“. Toastové arómy sú jedným z najtypickejších charakteristík kalifornských vín – krémovo-vanilkový Chardonnay je viac ako legenda v Slnečnom štáte, je to základ miestnej vinárskej identity. Jemný toast sa však objavuje v takmer každom serióznom červenom víne, hoci nedominuje. Z bielych vín je spájaná predovšetkým so Chardonnay, ale napríklad v rakúskom Štájersku nájdete raritu: toastový Sauvignon Blanc. K typickým toastovým arómam patria maslovo-krémová, vanilková, „drevová“ a pod.
Pridaj komentár