Sauvignon Blanc patrí medzi najlepšie rozpoznateľné biele vína sveta. Je ideálnym letným vínom, ktoré dokáže osviežiť aj počas najväčších horúčav a tiež perfektným párom k ľahkým jedlám z morských príšer a letným šalátom. Biele víno z tejto odrody je pomerne jednoduché, nekomplikované, suché až veľmi suché, iskrivé, svieže, disponuje vibrujúcou aciditou (v prípade dobrých vín, samozrejme – v opačnom prípade môže byť acidita nepríjemne dominantná a celkom ovládne víno).Vo väčšine prípadov sú pre Sauvignon Blanc charakteristické „zelené“ vône a arómy, najmä čerstvo kosená tráva, zelené jablko, egreše. Celková charakteristika však závisí od konkrétneho regiónu odkiaľ víno pochádza – väčšinou sa v odbornej literatúre hovorí o dvoch veľkých „školách“: francúzskej a novozélandskej. Kým pre francúzsky štýl je charakteristická mineralita a veľmi „suchý“ charakter, novozélandské demonštrujú vyšší alkohol, relatívne väčšie telo a vône a arómy exotických ovocí.
Vína z odrody Sauvignon Blanc dokážu každého príjemne prekvapiť sviežosťou, ktorá však vydrží len niekoľko rokov – preto toto biele víno musíte skonzumovať čo najskôr, najlepšie keď má rok alebo dva roky. V žiadnom prípade však Sauvignon Blanc nedržte viac ako tri roky – víno po tomto období stráca takmer všetky svoje pozitívne atribúty a získava nepríjemnú pachuť šparglí.
Podobne je to aj so vzťahom Sauvignon Blanc a dubových sudov: drevo dokáže totálne zničiť sviežosť tohto vína, preto Sauvignon Blanc nikde na svete neuvidí dubové sudy – jedinú výnimku tvorí kalifornský experiment. Tam sa pod názvom Fumé-Blanc vyrábajú vína z odrody Sauvignon Blanc, ktoré určitý čas predsa len strávili v drevených sudoch.
Čo sa týka klimatických podmienok, Sauvignon Blanc sa najlepšie cíti v regiónoch ležiacich na najsevernejšej hranici, kde je ešte možné produkovať kvalitné víno (resp. na najjužnejšej, keď sa pozeráme na južnú pologuľu).
Pôvodným domovom Sauvignon Blanc sú francúzske regióny pri rieke Loire, na západe krajiny.
Ako sme písali vyššie, najdôležitejšími atribútmi bielych vín pochádzajúcich z týchto apelácií sú mineralita, veľmi suchý až „ultrasuchý“ charakter, elegantnosť a zelené vône a arómy doplnené egrešom, zeleným jablkom a samozrejme nemôže chýbať veľmi osviežujúca a príjemná aróma čerstvo kosenej trávy.
Konkrétne apelácie, ktoré sú zodpovedné za najlepšie vína v tejto kategórii sú: Sancerre a Pouilly Fumé (vína z týchto dvoch susedných apelácií sú také podobné, že ich rozoznajú pravdepodobne len najväčší odborníci práve na daný región), Quincy, Reuilly, Touraine. Z uvedených apelácií sú najlepšie práve dve prvé: Sancerre a Pouilly Fumé.
Z vinárov treba pripomenúť mená Dageneau, Vacheron, Ladoucette, Favray, Henri Bourgeois.
Sauvignon Blanc je spolu s odrodou Sémillon typickou bielou odrodou v oblasti Bordeaux. Hoci je táto oblasť známa predovšetkým klaretmi, biele vína Bordeaux prezentujú pomerne dobrý pomer medzi cenou a kvalitou. Navyše sú tieto dve biele odrody zodpovedné za najslávnejšie francúzske sladké vína, Sauternes (áno, botrytída…). V porovnaní s vínami zo Sancerre je biely Bordeaux ťažší, má trošku väčšie telo, je však menej minerálne a ani acidita nie je až taká intenzívna. Navyše je vo väčšine prípadov miešaná s odrodou Sémillon – výsledkom je menej aromatické ale plnšie víno.
Podobne ako Cabernet Sauvignon v Kalifornii, aj Sauvignon Blanc si našiel svoj druhý domov na opačnej strane zemegule.
Rozkvet a sláva novozélandského vinárstva sa začiatkom osemdesiatych rokov začala práve vďaka tejto odrode. Cloudy Bay sa odvtedy stal naozajstnou ikonou vinárskeho sveta a v podstate založil školu novozelandských Sauvignonov. Región Malborough, kde sa nachádza aj Cloudy Bay, v podstate vybudoval svoju reputáciu práve na tejto odrode. Hoci odvtedy sa na Novom Zélande začali produkovať špičkové vína aj z odrôd Chardonnay a Pinot Noir biele vína z odrody Sauvignon Blanc sú stále považované za novozélandský „trademark“ vo vinárstve.
Typický novozélandský Sauvignon Blanc má v porovnaní s francúzskymi väčšie telo, vyšší alkohol, je plnšie, prezentuje bohaté florálne aj ovocné arómy (vrátane exotických ovocí) a v prípade vín najvyššej kvality má aj pomerne dlhú dochuť (čo je ale samozrejme relatívne, keďže hovoríme o Sauvignon Blanc).
K najlepším novozélandským producentom tohto bieleho vína patria Cloudy Bay, Villa Maria, Grove Mill, Mount Riley, Te Mata, Whiteheaven, atď.
K ďalším štátom a regiónom sveta, kde nájdeme kvalitný Sauvignon Blanc patria Čile (predovšetkým chladnejšie údolie Casablanca) a Južná Afrika. Najlepší vinári Južnej Afriky produkujúci kvalitný Sauvignon Blanc: Neil Ellis, Fleur du Cap, Mulderbosch a iné.
Klíma Austrálie je príliš horúca pre Sauvignon Blanc, určité výnimky však nájdeme v Adelaide Hills. Podobný je problém Kalifornie, kde sa však podarilo vytvoriť veľmi zvláštnu kategóriu – barikový Sauvignon Blanc, známy ako Fumé Blanc. Kalifornský Sauvignon Blanc má v dôsledku klimatických podmienok vyššiu hladinu alkoholu a nižšiu aciditu. Pravdepodobne najznámejším producentom kalifornských Fumé Blanc je vinárstvo Mondavi.
Ďalšie články v rubrike “Najlepšie vína sveta”.
Chcel by som trochu polemizovať na tému Sauvignon Blanc a barrique, ja viem slovo barrique je dnes veľkou väčšinou odmietané, ale určite barrique alebo piéce v dobrej kvalite a správne použitý víno neničí, ale mu dáva iný chrakter. Samozrejme, predpokladom je použitie hrozna najvyššej kvality. Len tak mimochodom tých výnimiek Sauvignon Blanc a barrique je viac, napríklad v južnom Štajersku, ktoré produkuje Sauvignony patriace k svetovej špičke, je to bežná prax a barikové Sauvignony sú tam veľmi obľúbené a veľmi dobre zrejú. Každý vinársky dom tvorí barikové i nebarikové Sauvignony. Vrelo odporúčam ich vyskúšať.
Neodmietam barik, dokonca pri niektorých vínach, resp. odrodách považujem za takmer nevyhnutné aby mladé víno strávilo určitý čas v drevených sudoch – ide však predovšetkým o červené vína, napr. klarety, Rioju, väčšinu Cab. Sauv. z Kalifornie, atď.
V prípade bielych vín som presvedčený, že barik pomôže predovšekým vínam z odrody Chardonnay, nie však v každom prípade (Chablis).
Existujú však odrody, ktoré vo väčšine prípadov barik dokáže zničiť, predovšetkým ich sviežosť a arómy – napríklad Rizling rýnsky a sem patrí aj Sauvignon Blanc. Nesúvisí to teda len od kvality hrozna, ale najmä od charakteristík jednotlivých odrôd.
Samozrejme, ako vždy existujú výnimky – preto je svet vína taký krásny. Ide však väčšinou o lokálne alebo regionálne špeciality, ako spomínaný Fumé Blanc z Kalifornie.
Priznám sa, tie štajerské barikované biele Sauvignony nepoznám, ale určite sa na to pozriem – mám veľmi rád rôzne regionálne špeciality a/alebo odrody. Keď sa k tomu raz dostanem, napíšem ako som dopadol 🙂
Všetko je otázka miery a integrovanosti, chutnal som Chablis Premier Cru, Francois Raveneau – Vaillons 1994, barrique, vynikajúce. Štajerské Sauvignony skúste nebarikové aj barikové, majú nádhernú ovocnosť novozélandských a minerálnosť a hĺbku francúzkych. Odporúčam: Gross, Harkamp, Lackner – Tinnacher, Polz, Tement. Dávam tiež do pozornosti barrique Gruner Veltliner Melusine od Marion Ebner, barrique možno ani nezbadáte…Santé
Trošku musím revidovať svoj názor na tému Sauvignon Blanc a dubové sudy. Tento týždeň som v Kalifornii absolvoval ochutnávky miestych vín o.i. aj z tejto odrody, ktoré strávili určitý čas v dubových sudoch – sú známe ako Fumé Blanc. Nehovorím, že budú patriť k mojim favoritom, avšak niektoré boli rozhodne veľmi kvalitné a zaujímavé, navyše sa perfektne hodili k miestnym špecialitám z rýb. Po návrate skúsim konečne už aj tie štájerské..
Aj ked Sauvignon Blanc nevnímam tak intenzívne ako niektoré iné odrody,menej primárne aromatické,je na svete obrovské množstvo „zbytočných“sauvignonov,vyrobených rýchlo.Zo všetkých ktoré som mal príležitosť ochutnať mi najviac utkveli v pamäti tie bez dreva,o to viac som bol príjemne prekvapený ked sa vo víne objavil nádych suda/Castelo Banfi 2007/,aha prvý sauvignon ktorý môžem podávať k slimákom.V priebehu týždňa som sa k nemu viackrát vrátil,samozrejme po „vypumpovaní vzduchu“a zrazu nadšenie pomaly vyprchávalo.Vino ako keby rýchlo starlo a pod onou“vanilkovou pozlátkou“nezostalo takmer nič.O to šťatnejší bol návrat k Sancerre Domaine Fouassier Le grandes Plantés 2005.To je môj malý príbeh sauvignonovej nevery.
Na svete je nie len obrovské množstvo „zbytočných Sauvignonov“, ale žiaľ aj obrovské množstvo ďalších „zbytočne vyrobených“ vín… Castello Banfi má zaujímavý a široký sortiment, ale Sauvignon Blanc určite nepatrí k ich špičke. Ja si myslím, že k slimákom sa perfektne hodia aj Sancerre, aj napr. novozélandský Sauvignon Blanc, závisí od toho, ako sú pripravené.
čo sa týka sauvignonov,len potvrdzujem jeho veľmi stúpajúcu tendenciu na trhu.patrí medzi moje obľúbené odrody.určite za povšimnutie stojí Pichlerov smaragd,samozrejme nesmiem vynechať marlborough a južnú afriku,či chile a puilly fumé.momentálne naozaj podľa dopytu asi nový zéland.a čo tak veľmi vydarený podolov?myslím,že to bol neskorý zber?pili ste ho,ako chutil?
Určite dávam za pravdu prof.Malíkovi ,že sauvignon je chameleon medzi bielymi odrodami/našli by sa aj iné/,čo potvrdzuje aj množstvo preferencii,a stúpajúcu popularitu,ktorá sa miestami blíži k stádovitému ošiaľu/chardonnay M&S/.Ked som pracoval na Morave,snažil sa ma jeden someliér vehementne presvedčiť že florálne vône/žihľava,pokosená tráva…/ v sauvignone sú poznávacím znakom nedostatočne vyzretého hrozna,dnes všetci vieme že to nie je celkom tak.Florálne vône sa môžu ojaviť aj vo vínach pochádzajúcich z dobre vyzretého hrozna/Viňa Mar 06,Sloboda06,Barabáš skoro všetko…/závisí to od pôdy,klonu,spôsobu vinifikácie atd.Pre mňa etalon najlepšieho sauvignonu nejestvuje,pretože ho stále spoznávam.Mimochodom ten Podolov 07 bol krásny.Gratulujem.
Za primárne zelené vône v Sauvignone sú zodpovedné dusíkaté látky: methopyraziny. Hlavne 3-isobutyl-2-methoxypyrazine. Na Novom Zélande ( nie je sa čo čudovať ) robili testy ohľadom vôní Sauvignonu. Porovnávali obsah týchto látok v hroznách z Francúzka, NZ a Austrálie. Francúzke Sauvignony obsahoval tieto látky v rozmedzí 5 až 40 ng/L. Nový Zéland 10 až 35 ng/L. Austrálsky 2 až 15 ng/L. Methopyraziny sú veľmi citlivé na svetlo. Takže postupným dozrievaním sa z hrozna, ktoré je vystavené priamemu slnečnému svetlu strácajú. Ich množstvo sa dá teda regulovať zelenými prácami. Zatienené strapce obsahujú omnoho viacej týchto látok ako strapce odlistené a vystavené priamemu slnku. Čital som, že na NZ robia pokusy, keď nad niektoré rady normálne postavia baldachíni, aby zabránili prenikaniu priamych slnečných lúčov na strapce. Bohužial, aký výsledok to malo som sa nedočítal. Sekundárne tropické vône spôsobujú hlavne prchavé thioly, ktoré vznikajú pri fermantácií a idú ovplivniť použitím rôzneho druhu kvasiniek. Kompletný článok aj s testami rôznych druhov kvasiniek a ich vplyvom na arómu vína nájdete tu: http://www.anchorwineyeast.com/pdf/yeast_choice_for_fermentation_sauvignon_blanc.pdf
wow, vracia sa život na stránku 🙂 tesím sa.. už aj ja tu budem častejšie, tak ako prednedávnom.
Jano, nechcel by si o tom napísať nejaký článok? Perfektná téma…
Len na doplnenie informacií od J.Z.: metylpyrazíny sa tvoria resp. sa nerozkladajú aj počas dažďa /pozor na takto časovaný zber/ a cez studené dni – tomu všetkému sa dá väčšinou vyhnúť … ale efekt studených nocí + vodu viažuce typy zeminy je na Slovensku /možno okrem najjužnejších oblastí/ je neodstrániteľný problém. Takže väčšinou budeme koštovať „zelené“ slovenské sauvignony ….
V nadväznosti na pôvodný článok a následnú diskusiu som mal uplynulý víkend zaujímavú skúsenosť. Zhodou okolností som sa ocitol v oblasti Steiermark a nenechal som si preto ujsť príležitosť navštíviť niekoľkých vinárov. Možno aj pod vplyvom tohoto článku som sa o niečo viac zaujímal o problematiku barik a Sauvignon blanc. To, čo tu bolo pred dvomi rokmi napísané zrejme už dnes v Steiermarku neplatí. Väčšina vinárov zhodne odmieta nové drevo u tejto odrody, považuje to za experiment minulých rokov, ktorý neuspel. Fritz Tinnacher (Lackenr-Tinnacher) nám jasne povedal, že nepoužíva a v budúcnosti ani nemieni používať nové barikové sudy, rovnaký názor odoznel u Grossa, pretože nové drevo vraj tejto odrode vôbec nič neprináša.
Aby som však bol objektívny, nájdu sa ešte výnimky, ktoré sa tak trochu kŕčovito nového dreva držia, ako napr. Walter Skoff. Na našu otázku prečo je tomu tak, sme dostali tak trochu obyčajnú odpoveď – „zákazníci vedia, že máme v sortimente barikové SB a my im ich chceme ponúkať aj naďalej“. Zdôvodnenie, čo to tejto odrode prináša sme sa nedozvedeli.
Cestu, ako ukázať potenciál SB, hľadajú vinári v Steiremarku niekde inde – terroir, pôdne zloženie. U Lackner-Tinnacher sme ochutnali 16 rôznych vín z viacerých viníc. Rozdiely medzi Steinbach, Flamberg, či Eckberg boli markantné, Welles alebo Welles Reserve boli priam úžasné. A to je tá nová cesta ako ukázať čo Sauvignon blanc dokáže – nie víno barikovať tak, že všetko to pozitívne je prekryté drevom. Zdôrazňujem „barikovať“, pretože používanie použitých veľkých drevených sudov naďalej ostáva samozrejmé pri vyšších radách vín z tejto oblasti.
U Grossa, okrem dôrazu na terroir a pôdy, sa starostlivo pracuje s kvalitou vstupného materiálu a podľa nej sa rozhoduje o ďalšom spracovaní v pivnici. Napr. ich SB Reserve (z viníc Nussberg a Sulz) sa dorába len vo výnimočných ročníkoch, vždy len vo veľkých drevených sudoch – nikdy nie v barikoch. Ročník 2000, ktorý sme mali možnosť ochutnať jasne ukázal, čo SB aj po 10 rokoch dokáže i bez nového dreva…